Ako osoba 15 rokov profesionálne pôsobiaca v oblasti finančného trhu si touto cestou dovolím vyjadriť svoj názor na druhý dôchodkový pilier, reagujúc tak na výzvu pána Muňka zo Sociálnej poisťovne.
Diskusie na tému výhodnosti, resp. nevýhodnosti druhého piliera z pohľadu sporiteľa, pri ktorých je hlavným a dokonca často aj jediným kritériom hodnotenia výška budúceho dôchodku, považujem osobne za nezmyselné. Hneď predložím aj dôvody predchádzajúceho výroku. Chápem, že z pohľadu sporiteľov, teda budúcich dôchodcov, je práve otázka ich budúceho dôchodku tou najdôležitejšou a azda preto sa im ako hlavný argument výhodnosti, resp. nevýhodnosti podsúva práve názor tej či onej strany, argumentujúc výškou ich budúceho dôchodku porovnávaním výšky budúceho dôchodku plynúceho z I. resp. II. piliera. No podľa môjho názoru dnes nedokáže nikto s istotou, alebo aspoň s veľkou mierou pravdepodobnosti garantovať akúkoľvek konkrétnu výšku budúceho dôchodku v horizonte desiatok rokov a je úplne jedno, či sa bavíme o dôchodkoch plynúcich z I. piliera, teda zo Sociálnej poisťovne alebo z II. piliera. Alebo sa snáď nájde taký investičný guru, ktorý dokáže najmä po vývoji na globálnych finančných trhoch za posledný rok predvídať s vysokou mierou pravdepodobnosti priemernú mieru zhodnotenia a to vrátane inflačných parametrov na desiatky rokov dopredu? Alebo na druhej strane, ktorý politik sveta by našiel dnes v sebe toľko populizmu, aby v situácii zhoršujúcej sa demografie obyvateľstva za súčasného poklesu všeobecnej ekonomickej aktivity majúcej výrazne negatívny vplyv na verejne financie s možným rizikom ich úplného rozvratu dokázal dôveryhodne garantovať výšku budúcich dôchodkov čo i len % z priemernej mzdy do vzdialenejšej budúcnosti rátanej na desaťročia? Myslím, že každému triezvo uvažujúcemu človeku musí byť viac menej jasné, že porovnávanie výhodnosti I. kontra II. dôchodkového piliera založenom na parametre výšky budúceho dôchodku je veštením z krištáľovej guľe. Netvrdím, že nie je možné na základe množstva štatistických údajov a použitím sofistikovaných matematických modelov robiť predikciu výšky budúcich dôchodkov, no tvrdím, že s ohľadom na príliš veľké množstvo premenných vstupujúcich do daného výpočtu, z ktorých sú mnohé navyše takmer nepredikovateľné, má konečný výsledok takú nízku vypovedaciu schopnosť, že je takmer nepoužiteľný. Pri značnom zjednodušení a nadľahčení sa z môjho pohľadu dnešná kalkulácia budúcich dôchodkov s horizontom desiatok rokov, tak z I. ako aj z II. piliera, podobá predpovedi počasia na desiatky rokov dopredu. Kto sa dnes spoľahne na predpoveď počasia, napr. na deň 30.4.2020? Zrejme nik a asi vie prečo. S približne rovnakou váhou pravdepodobnosti sa ja osobne dnes spolieham na to, aký bude môj budúci dôchodok plynúci z I. a zároveň aj II. piliera, ktorého som účastníkom. Otázka teda znie, či existujú aspoň nejaké relevantné parametre, na základe ktorých sa dá posudzovať zmysel alebo výhodnosť II. piliera, keď ten, ktorý je z pohľadu sporiteľa jednoznačne najzaujímavejší, je zároveň aj prakticky nepoužiteľný ? Odpoveď znie, áno, existujú a je ich dokonca viac.
Prvým z nich a z môjho osobného ako aj profesionálneho pohľadu tým najzákladnejším je faktor diverzifikácie. Diverzifikácia, teda rozloženie, resp. rozdelenie je najzákladnejším "zlatým" pravidlom, ako znižovať riziko. A tým nemám na mysli len investičné riziko spojené s investovaním na finančných trhoch, ale riziko všeobecne. Druhý pilier dáva z pohľadu občanov jedinečnú šancu diverzifikovať svoje investície do budúceho dôchodkového zabezpečenia. Slovo investície som použil zámerne, nakoľko aj odvody, ktoré zostávajú v Sociálnej poisťovni v rámci I. piliera, je možné z pohľadu občana považovať za investíciu. A ako s každou investíciou aj s touto sú spojené riziká. Aj I. pilier, teda dôchodok, ktorý nám garantuje štát, v sebe totiž skrýva riziká, bohužiaľ, na rozdiel od II. piliera sa o tých z I.. piliera hovorí oveľa menej. V danom prípade ide najmä o rizika politické, ekonomické a demografické. Vzájomným pôsobením uvedených rizík sa veľmi ľahko môže stať (dovolím si dokonca tvrdiť, že sa to aj s určitosťou stane), že môj dôchodok plynúci zo štátu nebude taký, aký mám prísľub od dnešných reprezentantov štátu. Jediná možnosť, ako dané riziko znížiť alebo eliminovať, je práve diverzifikácia s využitím oddeleného investovania od I. piliera a to ponúka práve II. pilier. Tento II. pilier zároveň znamená aj ekonomickú diverzifikáciu investície, pretože kým I. pilier je takmer na 100% previazaný s domácou ekonomikou, tak II. pilier umožňuje investovať v rámci globálnej ekonomiky, resp. umožňuje teritoriálnu diverzifikáciu. Vo všeobecnosti význam diverzifikácie rizík rastie priamo úmerne k neochote riskovať (drvivá väčšina obyvateľstva nie je náchylná znášať veľké riziká) a dĺžke doby, na ktorý je investícia realizovaná (investície na dôchodkové zabezpečenie sú investíciami s najdlhším časovým horizontom v živote človeka vôbec). Z uvedených predpokladov vyplýva, že práve v prípade dôchodkového zabezpečenia je význam diverzifikácie dominantný. Jednoducho práve v prípade dôchodkového zabezpečenia by som ako občan mal trvať na rozložení rizika. Je paradoxné,e ak niekto tvrdí, že občan vstupom do II. piliera hazarduje so svojím budúcim dôchodkom. Z pohľadu rozloženia rizika je totiž presný opak pravdou.
Okrem spomenutej diverzifikácie rizík, ktorú osobne považujem za kľúčovú a nespochybniteľnú, existujú však ešte ďalšie parametre, na základe ktorých je možné hodnotiť zmysel a význam II. piliera. Takýmto faktorom je napr. otázka majetkového vzťahu k odvodom smerujúcim na dôchodkové zabezpečenie. Kým odvod "investícia" v rámci I. piliera znamená, že odvody zaplatené na účet Sociálnej poisťovne sú majetkom štátu, ktorý má voči mne ako občanovi záväzok, že sa o mňa v starobe postará, tak peniaze odvedené na môj osobný dôchodkový účet, teda II. pilier , sú mojím osobným vlastníctvom a z toho vyplývajú dva veľmi dôležité závery.
Za prvé v prípade, ak by došlo k umrtiu sporiteľa pred jeho nástupom na dôchodok, tak hodnota dôchodkového účtu je v plnej výške predmetom dedenia pre pozostalých, to znamená, že v takomto prípade sa jedná akoby o doplnkové pripoistenie smrti s plnením pre pozostalých. Je pravdou, že uvedený faktor nemá rovnakú váhu a význam pre všetkých sporiteľov a to s ohľadom na ich osobné, rodinné a sociálne preferencie, no najmä pre osoby v postavení živiteľa rodiny môže práve tento aspekt zohrávať dôležitú úlohu pri zvažovaní výhodnosti, resp. nevýhodnosti zapojenia sa do II. piliera
Druhým záverom plynúcim z vlastníctva majetku na osobnom dôchodkovom účte, ktorý sa na rozdiel od prvého uvedeného prípadu týka sporiteľa priamo, je za podmienky dostatočného množstva majetku na osobnom účte možnosť využiť tzv. programový výber, resp. nastúpiť na dôchodok pred jeho oficiálnym priznaním zo strany štátu v rámci I. piliera. To znamená, že za predpokladu, že počas aktívneho veku života som si svojou prácou zabezpečil dostatočnú výšku zdrojov na svojom dôchodkovom účte, môžem odísť do dôchodku skôr, než o tom rozhodnú politici a dokonca výška môjho dôchodku plynúca z osobného účtu nebude závisieť od rozhodnutia politikov. Samozrejme, že uvedená výhoda nie je zadarmo, je potrebné za ňu zaplatiť formou aktívneho a zodpovedného prístupu k otázke svojho dôchodkového zabezpečenia ešte počas aktívneho obdobia života. Jednoducho zobrať zodpovednosť za vlastný dôchodok na seba. Pre všetkých, ktorí sa danej zodpovednosti obávajú, mám dobre správy.
1. Štát nikdy nedopustí, aby ste dosiahli 100% mieru zodpovednosti sami za seba a vždy bude mať potrebu sa o Vás starať. Pri dnešnom pomere odvodov 9% I. pilier : 9% II. pilier je Váš budúci dôchodok závislý minimálne vo výške 50% od štátu a tento pomer v prospech štátu sa priamo úmerne zvyšuje v závislosti od Vášho dnešného veku.
2. Je nezvratným faktom, že drvivá väčšina aj priemerne aktívnych občanov vytvorí počas svojho života viac ako spotrebuje (v opačnom prípade by ľudstvo nikdy nevyšlo z jaskýň), to znamená, že aj keď nepatríte medzi nadpriemerne aktívnych ľudí, dokážete sa o seba postarať
3. Na nepredvídateľne životné situácie, akými sú napr. choroba, úraz a podobne, ktoré Vám môžu sťažiť, resp. znemožniť zobrať osud do vlastných rúk, v zmysle predchádzajúceho bodu č. 2 existujú nástroje na elimináciu alebo zmiernenie v podobe úrazových, resp. životných poistení, no a okrem toho bod č.1 platí vždy a stále, práve preto si povinne všetci okrem dôchodkového poistenia platíme aj všetky tie ostatné platby do Sociálnej poisťovne.
Na záver len konštatovanie, že v živote okrem smrti nie je isté nič a to sa, bohužiaľ, vzťahuje aj na výšku našich budúcich dôchodkov. A hoci vízia prenesenia plnej zodpovednosti za môj dôchodok na štát znie lákavo, predsa len život ma dosiaľ naučil, že najistejšiu pomocnú ruku človek vždy nájde na konci svojho ramena. Každý sa má však právo rozhodnúť sám.