Stavebný pozemok je terminus technicus

Rozdiel medzi poľnohospodárskou pôdou a stavebným pozemkom vychádza z presnej terminológie príslušného zákona a pojmy sa nesmú zamieňať.
Stavebný pozemok sa v odbornej terminológii tiež označuje ako zainvestované územie. Už zo samotného názvu vyplýva, že do pôvodne poľnohospodárskej pôdy niekto vložil námahu i peniaze a pripravil ju tak na ďalšiu výstavbu. Podčiarknuté a zrátané -- až keď k poľu so všetkými inžinierskymi sieťami vedie prístupová komunikácia, prislúcha mu technický termín stavebný pozemok. Bodka.
Súdni znalci s okrúhlou pečiatkou svorne krútia hlavami a čudujú sa, prečo ešte v spore o cenu pozemkov pre závod Kia pri Žiline nezaznel fundovaný odborný výklad. Odhadujú, že len zavedenie všetkých inžinierskych sietí vrátane prístupovej komunikácie by v prepočte na jeden štvorcový meter vyšiel zhruba na 250 korún. K tomu treba prirátať projektové práce a ostatnú inžiniersku činnosť, čo môže základnú investíciu zvýšiť o ďalších 50 korún na kvadrát. Iste, metodika výpočtu sa môže líšiť približne o desať percent. To však nič nemení na skutočnosti, že zainvestovať územie stojí nemalé peniaze a nespokojenci by vzhľadom na súčasné požiadavky vlastne nič nezískali.
Až keby si nespokojní vlastníci v okolí Tepličky našli investora a všetky práce vykonali vo vlastnej réžii, majú morálne i vlastnícke právo hovoriť o stavebných pozemkoch. Nehovoriac o takom technickom "detaile" ako je separovaný odpad a následná čistiareň odpadových vôd, ktorá bude celkom iste nevyhnutná. Dovtedy je v hre len a len poľnohospodárska pôda, ktorej cena sa určuje podľa bonity -- a z nej vyplývajúcej výnosovosti. Stačí si pozrieť, ako sa oceňovali pozemky pre podobný závod pri Trnave. Šlo prakticky o najkvalitnejšiu pôdu na území Slovenska s najväčšou hrúbkou ornice, ktorá sa s tou žilinskou vôbec nedá porovnávať.
Zaráža tiež skutočnosť, že sa v súvislosti s charakterom a cenou pozemkov čoraz častejšie spomína územné rozhodnutie. Je síce veľmi dôležité, no v prípade závodu pre Kia z celkom iného dôvodu. Keď totiž rozhodnutie o umiestnení stavby, čo je správny názov, nadobudne právoplatnosť a pripravovanú investíciu zapíšu do záväznej časti územného plánu ako stavbu vo verejnom záujme, sa môže začať vyvlastňovací proces. Skôr nie. Iste, trhová cena akéhokoľvek pozemku závisí vo všeobecnosti od ponuky a dopytu. Nie však pri povinnom súdnoznaleckom ocenení, ktoré v zmysle súčasne platnej legislatívy nepustí.