Predseda vlády Robert Fico prednedávnom v Slovenskom rozhlase okrem iného tvrdil, že predaj teplého vzduchu je predaj čohosi imaginárneho, čo prakticky neexistuje. Inými slovami, že kauze predaju emisných povoleniek ľudia nerozumejú. Premiér však svojou činnosťou zapríčinil, že emisnej kauze ľudia už veľmi dobre rozumejú. Slovo emisie sa stalo synonymom megaškandálu súčasnej vlády a predovšetkým osoby jej predsedu, ktorý za ňu prevzal plnú politickú zodpovednosť.
Lživý vládny dokument
Slovensko má podľa Kjótskeho protokolu pridelený istý limit na emisie oxidu uhličitého, ktorý samo nevyčerpá, a preto môže zvyšok predať inej krajne. Predávať emisie do zahraničia sa rozhodla aj Ficova vláda, a to na základe správy s názvom Informácia o odpredaji voľných jednotiek AAU. V správe sa uvádzalo meno potenciálneho kupca, spoločnosti Interblue Group, ako aj informácie, že tento kupec ponúkol za tonu emisií 6,05 eura a že ak sa povolenky nepredajú, tak prepadnú a podobne. Vláda hovorila v tejto správe aj to, že Slovensko predá tejto spoločnosti 10 miliónov ton emisií. Celá transakcia predaja mala prebehnúť v závere minulého roka. Ako sa však ukázalo, v tomto materiáli sa percentuálne uvádzalo viac klamstiev ako skutočných faktov. Iné bolo množstvo skutočne predaných emisií. Nepredali sme 10, ale 15 miliónov ton emisií. Iná bola aj cena. Nebolo to viac ako 6, ale sotva 5 eur za tonu. A navyše sme zazmluvnili všetky (!) emisie do roku 2012. Bez riadnej súťaže. A, samozrejme, nepravdivý bol aj fakt, že by nám nepredané emisné kvóty prepadli.
Garážová firma -- garážový postup
Jedným zo symbolov predaja sa stala spoločnosť Interblue Group, ktorá má sídlo v nejakej garáži v USA a ktorej fotka obletela už celé Slovensko. Firma vznikla len tesne pred sprostredkovaním tohto predaja. Komunikácia vlády o tejto firme a tejto firmy samotnej však vyvolávala oprávnené podozrenia, že v povolenkách nejde o žiadne zatepľovacie alebo sociálne programy, ale o poriadne veľký kšeft. Za garážovou firmou, ktorej konatelia sú z akéhosi švajčiarskeho daňového raja, sa pritom skrýva obyčajná slovenská chamtivosť. Ide pravdepodobne o ľudí napojených na koaličné špičky. Všetky tieto podozrenia mali odhaliť dva poslanecké prieskumy na ministerstve životného prostredia. Prvý bol zmarený a výsledok druhého ukázal, že nitky smerujú poriadne vysoko a poriadne blízko k Úradu vlády. Nie je to Mečiar a nie je to ani Slota, kto tak razantne obhajuje predaj, na ktorom sme prišli pravdepodobne o viac ako 2 mld. Sk v starej mene. Premiér namiesto toho, aby obhájil výhodnosť tohto predaja, vyzval médiá a opozíciu, aby mu predložili dôkazy o nevýhodnosti jeho predaja. Tie pribúdajú každým dňom.
Dôkazov je viac ako dosť
Kolegovia v Česku a Maďarsku predali svoje emisné kvóty niekoľkonásobne drahšie. Exminister životného prostredia v Českej republike Martin Bursík priznal v rozhovore, že cena za tonu CO2 nebola nižšia ako 10 eur. Otázka je, čím to je? Prečo sme skončili ako chudobní príbuzní. Je snáď náš premiér obklopený menej schopnými vyjednávačmi na rozdiel od svojich kolegov z Maďarska a Česka, ktorí o predaji dohodli? O pozadí celej kauzy slovenská verejnosť dnes viac nevie ako vie. Premiér zmluvu medzi ministerstvom životného prostredia a Interblue Group, ako sa priznal v Slovenskom rozhlase, ani nečítal. Okrem toho tvrdil, že sa ministra životného prostredia opýta, kto sú konatelia spoločnosti, ktorej on predal emisie za doslova "akciovú cenu". Akú váhu má teda pochybný predaj skleníkových plynov u predsedu vlády, ktorý si nechce priznať, že garážová spoločnosť patrí skôr do prostredia kšeftárov, a nie na Úrad vlády, kde jej premiér požehnáva obchod, vďaka ktorému prišli občania Slovenska o desiatky miliónov eur oproti okolitým susedom.
Pavol Frešo