Turecko má za sebou obdobie superzmien na politickej scéne. Júlové parlamentné voľby dali všetky tromfy do rúk Strane spravodlivosti a pokroku (AKP), jej kandidát sa stal koncom augusta prezidentom a prezidentov najbližší spolupracovník je predsedom novej vlády, ktorá dostala tento týždeň dôveru poslancov. Sezóna zmien sa však nekončí, ba práve všetko speje k pádu nedotknuteľného kemalizmu. Mustafa Kemal, prvý turecký prezident uctievaný ako Atatürk (Otec Turkov), v rokoch 1923 -- 1934 vytvoril legislatívny základ modernej tureckej štátnosti definovaný pojmom kemalizmus (turecká forma sekularizmu, silného nacionalizmu, etatizmu a prozápadnej orientácie). Túto doktrínu osemdesiat rokov chránil -- spolu s armádou a ústavným súdom -- turecký prezident. Zvolenie moslima Abdulláha Güla za jedenásteho tureckého prezidenta znamená narušenie (pád?) jednej z troch kemalistických bášt a zvyšné dve sa chvejú.
Vzostup islamistickej AKP staronového premiéra Recepa Tayyipa Erdogana vzbudzuje značné obavy. Napriek pochybnostiam (Erdogan a Gül sú bývalými islamskými radikálmi) tak oslovuje veľkú časť obyvateľstva vrátane Kurdov. Dôkazom širokej akceptácie AKP je aj to, že po oznámení Gülovej opätovnej kandidatúry na prezidentský post sa neopakovali miliónové jarné demonštrácie. Voličov o "nezávadnosti" strany presvedčila aj kandidátna listina. Z 340 zvolených poslancov má len 90 islamistickú minulosť, 100 prišlo z univerzitného prostredia, obchodnej či diplomatickej sféry a definujú sa ako liberáli. Z laicistických ľavicových zoskupení pochádza 70 poslancov, šiesti sú exnacionalisti. A čo je hlavné, v parlamente bude za AKP sedieť aj 30 žien, z ktorých ani jedna nenosí moslimskú šatku.
Rovnako kľúčové vládne posty Erdogan obsadil prijateľnými osobami. Ministrom zahraničia sa stal bývalý minister hospodárstva Ali Babacan, ktorý získal doktorát v USA, kde niekoľko rokov pracoval vo finančnej sfére. Na jeho miesto nastúpi 39-ročný ekonóm Mehmet Simsek. Otázky však vyvoláva zapálený moslim Beshir Atalay na poste ministra vnútra. Erdogan s Gülom sa cítia byť pri sile. Sú to oni, ktorí momentálne určujú pravidlá hry.
"Potrebujeme novú ústavu, keďže súčasná je už stará a nehodí sa pre dnešné Turecko," povedal v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica turecký generál Sadi Erguvenc, člen Rady národnej bezpečnosti. Generál prekvapujúco súhlasil aj s obmedzením právomocí armády, ktoré od Turecka požaduje EÚ. Napriek tomu, podľa britského týždenníka The Economist nový ústavný text môže vyvolať vážne spory medzi Erdoganovou vládou a armádou, keďže povolí súdne stíhanie dôstojníkov a zruší vojenské odvolacie súdy. Reforma sa má dotknúť aj Rady národnej bezpečnosti, v ktorej dnes sedia len predstavitelia armády a piati ministri. Podľa nového textu by mali byť v nej civilisti.
Nová ústava by mala priniesť aj ďalšie dôležité pozitívne zmeny: väčšiu autonómiu pre Kurdov a Arménov, kurdštinu ako vyučovací jazyk, zrušenie zákazu nosiť moslimskú šatku na verejnosti, úpravu kompetencií ústavného súdu. Na jej texte už pracujú právnici blízki AKP pod vedením bývalého ministra spravodlivosti Cemila Ciceka. Za vzor im slúži španielska postfrankovská ústava. Nová ústava je pre Turecko nevyhnutná, lebo tá aktuálna pochádza ešte z roku 1981 a je dielom generálov, ktorí sa podieľali na vojenskom prevrate rok predtým.
Nový text by sa mal do parlamentu dostať v septembri alebo októbri, keď sa bude v referende hlasovať o ústavnej zmene týkajúcej sa priamej voľby prezidenta. Definitívne znenie novej ústavy by malo byť schválené referendom začiatkom roku 2008. Kemalizmus by mala teda definitívne pochovať nová turecká ústava. Duo Erdogan -- Gül napriek tomuto vyvoláva pochybnosti, či sa za týmito plánmi neskrýva nenápadná islamizácie krajiny a akceptácia náboženských radikálov. Problémom však je, že iná alternatíva ako AKP momentálne neexistuje.
StoryEditor