Premiér Robert Fico chce pakt stability, ktorý by Slovensku pomohol prijať euro. Na tom by nebolo nič prečudesné, podobné stabilizačné dohody nie sú ničím výnimočným vo svete, za čo by bolo treba slovenskému predsedovi vlády pripisovať zásluhy alebo ho kritizovať. Zvláštny je však obsah tohto paktu, aspoň ak berieme do úvahy to, čo o ňom premiér Fico doteraz povedal. Ten už skôr pripomína rozprávku Jana Wericha, v ktorej mala múdra deva, neskoršia kráľovná Kolobežka I., prísť k panovníkovi oblečená i neoblečená, vozom i peši, obutá i neobutá a priniesť dar -- nedar.
V prvom rade by totiž pakt mal navrhnúť alebo aspoň osvetliť, ako si slovenská vláda predstavuje konkrétne kroky na zabezpečenie splnenia maastrichtských kritérií. To, že premiér vyhlásil, že nechce nikomu siahať na platy, je prvým znakom paktu -- nepaktu. Pakt bez snahy čokoľvek brzdiť v mzdovej oblasti je totiž niečím, čo je síce zrozumiteľné pre voliča a pochopiteľnou agendou ľavicového politika, s "nasadzovaním uzdy" inflácii to však veľa spoločné nemá.
Pritom práve mzdy sú tým faktorom, o ktorom premiér Fico hovoril doteraz najviac, pričom obsahom jeho posolstva hlavne bolo, že pakt túto oblasť vôbec nerieši. Zatiaľ takmer prázdny dokument, o ktorom sa hovorí iba niekoľko mesiacov predtým, než padne rozhodnutie o tom, či euro bude alebo nebude prijaté v roku 2009, je teda akýmsi premiérovým darom -- nedarom celému úsiliu smerujúcemu k prijatiu spoločnej európskej meny. V rozprávke síce dary -- nedary môžu priniesť úspech, v ekonomickej realite však zvykne v takýchto prípadoch zostávať iba pri rečiach. A tie pomôžu iba málokomu.
Oveľa väčší vplyv na ceny tak môže mať ďalšia premiérova iniciatíva súvisiaca s eurom: návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Jeho úspech však závisí od toho, ako sa k nemu postavia obchodníci. Nový zákon síce môže byť celkom slušným argumentom v presviedčaní obchodných reťazcov, aby nezvyšovali ceny, môže to však nakoniec dopadnúť úplne inak. Tak ako premiér zvykne hádzať zdražovanie na reťazce, tak môžu práve tie po prijatí zákona hodiť zdražovanie na tento zákon a odkázať premiérovi Ficovi: však sme vás na to upozorňovali...
Premiér by sa teda mohol zmieriť s ekonomickou realitou a prestať vymýšľať recepty, ako on z pozície najvplyvnejšieho politika rýchlo a bezbolestne ovplyvní niečo, čo ovplyvniť nemôže. Pretože takáto prehnaná snaha začína pripomínať časy, keď chcel zabrániť rastu cien palív hedžovaním cien ropy.
Lukáš Pardubský, vedúci ekonomického oddelenia