Poľsko po nedeľných voľbách znova potvrdilo, že na jeho politickú scénu neplatia bežné európske štandardy pravo-ľavého delenia voličského zázemia. Po prvé: v predčasných voľbách totiž vyhrala liberálna pravica Donalda Tuska nad konzervatívnou pravicou bratov Kaczyńských - spolu oslovili tri štvrtiny voličov! Pritom majú spoločných rodičov - ich matkou je nechuť k boľševikom a otcom slávne odborové hnutie Solidarita. Po druhé: voliči vyhnali z parlamentu spiatočnícku Ligu poľských rodín a ukážkových populistov Andrzeja Leppera. Po tretie: aj keď ľavica na čele s exprezidentom Kwaśniewským dostala o niečo viac hlasov ako pred dvoma rokmi, tak v porovnaní s triumfom v roku 2001 prišli o dve tretiny hlasov. Po štvrté: víťazom je aj Poľská ľudová strana (PSL). Tusk ju totiž potrebuje na zostavenie funkčnej koalície. Predseda PSL Waldemar Pawlak po dvoch spoluvládnutiach s ľavičiarmi si to vyskúša prvýkrát s liberálnou pravicou.
Bratia Kaczyńskí mali síce dobré úmysly, ako napraviť Poľsko po vláde postkomunistov, ale ich metódy boli akoby odkukané z príručiek boľševikov. Zastrašovali médiá, podnikateľov, nadužívali policajný a súdny aparát, využívali tajné služby a demagógiu ultrakatolíckeho Rádia Maryja v politickom boji, pohŕdali mestskou inteligenciou a podcenili slušných katolíkov na vidieku. Pýcha a morálny triumfalizmus, ktorý sa však často ukázal ako falošný, strata voličov na dedine a nevídaná voličská mobilizácia mladých ľudí a prvovoličov, zrazili PiS do opozície.
Osemnásť rokov po tom, čo Poliaci zvrhli komunistov, tak odvrhli pokus o inú totalitu, hoci zahalenú do tvrdého antikomunizmu, a prihlásili sa k modernej Európe. Stranu bratov Kaczyńských čaká nielen život v opozícii, ale asi aj odchod poslancov, ktorí sa nebudú stotožňovať s rolou nekonštruktívnej opozície a skôr či neskôr prebehnú k liberálom Tuska alebo ľudovcom Pawlaka.
Kruté časy politických trpaslíkov čakajú i ľavicových poslancov. V hre ich udrží zatiaľ len to, že Tusk s Pawlakom ich budú potrebovať na to, aby vedno prelomili prezidentské veto. Lepšie by bolo, keby túto slamku sebazáchrany (ktorá sa však môže ľahko zmeniť na kyjak politického vydierania) vymenili za systémovú zmenu - aby sa z nich stali slušní sociálni demokrati, ktorí sú takí prepotrební v tranzitívnych systémoch, aj ako súčasť širších vládnych koalícií. Na tento prerod má teraz ľavica v Poľsku nebývalú šancu aj preto, lebo bude v obidvoch snemovniach parlamentu mať iba 54 z 560 mandátov.
Peter Turčík