Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu dostali Leonid Hurwitcz, Eric Maskin a Roger Meyerson. Prečo ju dostala práve trojica amerických ekonómov, z ktorých jeden sa v roku 1917 narodil v Rusku? V histórii ekonomickej teórie je množstvo verzií opisu jedného a toho istého javu a na základe neho sú skonštruované predpovede budúcnosti.
Nositelia ceny sú známymi predstaviteľmi inštitucionálnej teórie. Tá hovorí napríklad o tom, ako systém pravidiel môže vyriešiť konflikty vo svete existujúceho obmedzeného prístupu k zdrojom. Inštitúcie, ktoré sú nositeľmi týchto pravidiel, určujú výsledky fungovania a smer ekonomiky. Okrem iného poukazuje na vplyv vytvárajúcich sa pravidiel hry, či už formálnych, alebo neformálnych, na spoločenské správanie.
Táto teória nie je dôležitá len pre ekonomiku. Rozpracovanie mechanizmov je spojené s teóriou hier. Klasická teória predpokladala, že určité množstvo sa bude podriaďovať určitým štatistickým zákonitostiam. Teória hier hovorí, že objekty štatistickej množiny sú subjektmi. Správanie jedného ovplyvňuje druhého. Znamená to, že dopredu sa nedá nič predpokladať. Dá sa len domýšľať, čo bude výhodné pre rôzne typy agentov. To je dôležité napríklad pre politickú analýzu.
Základom teórie vytvárania (ekonomických) mechanizmov je práca Leonida Hurwitcza, ktorú napísal v roku 1960. Týkala sa optimálnej a informačnej efektívnosti procesu alokácie zdrojov. Podstatou tejto teórie sú stimuly. Pred zverejnením jeho práce sa hovorilo o tom, že optimálna distribúcia zdrojov v ekonomike je závislá len od obmedzení, ktoré sú dané prírodou a spoločenskými inštitúciami. Nehovorilo sa o tom, že človek sa správa na základe určitých stimulov. Práve Leonid Hurwitcz a jeho zástancovia zaviedli do analýz stimuly. Práve preto, lebo stimuly v sebe spájajú osobné a egoistické záujmy s výsledkami práce, ktoré práve závisia od stimulov.
V správe výboru pre udelenie Ceny Švédskej centrálnej banky pamäti Alfreda Nobela, čo je správne označenie ceny udeľovanej od roku 1960, sa konštatuje, že dôležitým komponentom teórie optimalizácie sa stala teória implementácie, ktorú rozpracoval Eric Maskin. Čo je jej ťažisko a čomu sa venujú práce ďalšieho laureáta -- Rogera Meyersona?
Ide o jej aplikáciu v rôznych konkrétnych situáciách. Napríklad sa môže venovať úverovým trhom, ktorými sa zaoberá práve Eric Maskin, alebo politickým organizáciám. Ako sa implementujú, alebo, ak chcete zavádzajú, stimuly a optimálne organizujú v ekonomike či praktickej činnosti ľudí.
Roger Meyerson je autorom aplikovaných výskumov, ktoré majú, mimochodom, veľký praktický význam. Sú to napríklad jeho štúdie venované monopolom. Čo robiť, ak monopolný hráč zvyšuje ceny a štát nevie, aké má náklady? V akých podmienkach treba regulovať ceny. Roger Meyerson vychádza z nasledujúceho predpokladu. Ak nevieme, aké sú náklady monopolného podniku, nemusíme vynakladať úsilie, aby sme to zisťovali. Ak sa ukáže, že pri nákladoch podvádza, treba mu jednoducho dať veľkú pokutu. Práve vtedy sa u neho prejavia stimuly, aby zverejnil svoje náklady a štát ho môže presne regulovať.
V podstate okruh jeho prác hovorí, aká je optimálna organizácia ekonomiky, prípadne aká je úloha štátu, alebo centralizovaných mechanizmov v súvislosti s voľným trhom. Inými slovami povedané, jeho práce hľadajú odpoveď na otázku o tom, aká je optimálna inštitucionálna štruktúra spoločnosti.
Mnohí ekonómovia si myslia, že ide o priestor zložitých metód matematickej ekonómie. Tým však podceňujú praktický význam týchto prác. Roger Maskin však v svojich na prvý pohľad zložitých prácach ukázal, ako môžu v demokratickej spoločnosti fungovať stabilné koalície.
Vladimír Bačišin