Najväčším problémom slovenskej elektroenergetiky sú Slovenské elektrárne. Privatizácia sa mala stať katalyzátorom ich riešenia, jej kroky sa však oproti pôvodnému plánu odsúvajú. Iným problémom je nedostatočná legislatíva v energetike. Vzťahy pri elektrine, plyne a teple sú upravené energetickým zákonom prijatým na jar 1998. Dnes od začiatku jeho účinnosti uplynulo päť rokov. Aj keď sa odvtedy v ňom urobilo niekoľko zásahov, v terajšej podobe nevyhovuje, lebo nepodporuje a doslova problematizuje liberalizačné kroky, ktoré sa nakoniec predsa začali presadzovať. Terajší zákon nepozná dôležité pojmy ako operátor na trhu s elektrinou či postavenie obchodníka s elektrinou. V predchádzajúcom volebnom období ministerstvo hospodárstva práce na zásadne novelizovanom zákone predčasne ukončilo, lebo vraj hrozilo, že vtedajšia politická zostava by ho prijala v deformovanej podobe. Najväčší problém elektroenergetiky vytvorili predchádzajúce vlády, využijúc elektrárne ako poskytovateľa doplnkovej sociálnej podpory, ale aj podpory pre priemysel, najmä jeho energeticky náročný segment. Táto podpora v čase, keď sa aplikovala, priniesla ovocie, ale za akú cenu. Oproti tomu však nevyhovujúci energetický zákon, problém číslo dva, nesprevádza žiadny priaznivý dosah, ak ním nie je pohodlie úradníkov, ktorí ho mali pripraviť. Zákon sa do vlády vraj dostane až v septembri a vtedy distribútori a výrobcovia elektriny už majú koncipovať cenové podmienky na budúci rok, ktoré predkladajú na regulačný úrad. Je pozoruhodné, že ministerstvo hospodárstva s novelizáciou tohto zákona vôbec nepočítalo vo svojom legislatívnom pláne, začalo na nej pracovať pod tlakom iných úradov a odberateľov. Podobný prístup zaujalo aj k dokumentu Energetická politika; sľúbilo, že ju vypracuje novú, až keď si to presadil priemysel.