Porovnávanie protikrízových balíčkov je v česko-slovenských podmienkach v podstate zbytočným cvičením. Po prvé, ide o iniciatívu vlád s minimálnou mierou záväznosti. Až budúci rok ukáže, ktoré slovenské opatrenia skutočne vojdú do praxe, aplikovanie českých návrhov je zase podmienené ukazovateľmi hospodárskeho rastu. Po druhé, balíčky sú logicky podfarbené politickými podmienkami v oboch krajinách. Na východnej strane stojí na pevných nohách ľavicový politik, ktorý nechce škrtať vo verejných výdavkoch, na západnej strane sedí pravicový premiér na trasúcej sa stoličke, ktorý musí ponúknuť len mierny odvar potrebnej medicíny.
I napriek tomu zamyslenie sa nad rozdielmi pomôže lepšie porozumieť odlišnostiam v hospodárskej politike oboch vlád.
Slovenský balíček mohol byť pokojne prezentovaný pred rokom, alebo o dva roky neskôr. S krízou má pramálo spoločného. Je charakteristický tým, že pomoc podnikateľskej sfére bude selektívne organizovaná vládou zriadenými inštitúciami a v malom rozsahu. Do úvahy neprichádzajú žiadne plošné úľavy z daňového zaťaženia. Vláda nepovažuje úlohu podnikov v ekonomike za kľúčovú, pomôcť tvorbe pracovných miest nechce znížením svojich nákladov, ale napríklad lepším čerpaním eurofondov. Český balíček obsahuje návrhy na znižovanie daní aj odvodov, čiže reálne a plošné zvýšenie finančných zdrojov podnikateľov. Znížiť chce aj zaťaženie hrubej mzdy zamestnancov, čo by malo podporiť domácu spotrebu. Z pohľadu celej ekonomiky ide síce o malý objem zdrojov, ale v rozpočte je vláda ochotná vzdať sa príjmov predstavujúcich viac ako 2 percentá rozpočtu (viac ako 30 mld. Kč). Na druhej strane však spolu s rozpočtom včera prijala prvé opatrenie balíčka, a tým je zvýšenie miezd štátnych zamestnancov o 2,7 mld. Kč. Spolu s očakávaným zvýšením dôchodkov zvyšuje celkové výdavky, čo pri obetovaných príjmoch nutne skončí rastúcim deficitom.
Keďže balíčky prezentované premiérmi sú výrazne ovplyvnené potrebou získať politické body, záchrannou brzdou pre ekonomiku by mohli byť aktívni strážcovia štátnej pokladnice a prosperity ekonomiky. Porovnanie pôsobenia ministrov financií a ich vplyvu na balíček opatrení Slovákov tešiť veľmi nemôže. Kým Počiatek šetrí vlastnými názormi ako vodou na púšti a so zvesenou hlavou pritakáva premiérovému balíčku, český minister Kalousek v parlamente vystupoval proti zvyšovaniu platov štátnych zamestnancov. Kalousek otvorene preferuje znižovanie daní pred selektívnou dotačnou podporou, vyberať chce opatrenia v závislosti od vývoja ukazovateľov a už dnes uvažuje o možných úsporách v bežných výdavkoch rozpočtu, ktoré by mohli znížiť tlak na rast deficitu. Úloha hlavného kuchára v ekonomickej sfére je v týchto krajinách rozdielna a rozdielny bude zrejme aj efekt prijatých opatrení. V každom prípade však ani jedna vláda nenašla dostatočnú odvahu siahnuť na vlastné výdavky v takom rozsahu, aby mohla ekonomike poskytnúť efektívne finančné stimuly. Také, ktoré nezvýšia zadlženie budúcich generácií a umožnia jej hľadať vlastnú cestu smerom k obnoveniu hospodárskeho rastu.
Radovan Ďurana, INESS