Posledným hitom ekonomickej témy s politickým podtextom sa nepochybne stal fenomén ekonomického rastu slovenskej ekonomiky. Dobré správy nie sú príťažlivé ako tie zlé, preto sa niet čo diviť, že sa viac-menej odignorovala jesenná prognóza Európskej komisie, ktorá považuje Slovensko s budúcoročným odhadovaným rastom 4,9 % za krajinu, ktorá sa bude spomedzi všetkých členov Európskej únie rozvíjať najrýchlejšie. Ak si tento údaj porovnáme s predpokladaným hospodárskym rastom EÚ vo výške 1,4 %, tak v podmienkach SR ide o 3,5-násobok priemeru tohto makroekonomického ukazovateľa.
Ťažiskom hodnotenia vývoja ekonomického rastu SR zo strany domácich kritikov hospodárskej politiky vlády SR je, že dochádza k poklesu rastu HDP, pričom ako bázu pre porovnanie považujú viac ako 10 % rast HDP v roku 2007. Takáto kritika má dve základné slabiny. Po prvé, myslieť si, že budeme každý rok zažívať dvojciferný nárast HDP, je absurdné a v podstate si to nikto ani nemôže naozaj myslieť.
Rok 2007 bol významný a jedinečný predovšetkým z hľadiska nábehu výroby a exportu produkcie automobiliek a firiem elektrotechnického priemyslu, pričom významný podiel na tomto raste mal aj jednorazový efekt z dôvodu predzásobenia sa cigariet. Po roku 2007 analytici, pochopiteľne, prirodzene očakávali postupnú stabilizáciu HDP v strednodobom pohľade blížiacu sa k intervalu 5 % až 6 %.
Po druhé, ekonomická kríza, ktorej dopady sú citeľné u našich obchodných partnerov, predovšetkým v EÚ, má zákonite svoj efekt aj na slovenských producentov, a teda aj na ekonomiku ako takú. Vláda SR sa tejto skutočnosti len tak pozvoľna neprizerá, ale konkrétnymi opatreniami chce vytvoriť predpoklady na to, aby domáci dopyt čo najviac vykompenzoval výpadky, ktoré spôsobí nižší objem exportu.
František Palko, štátny tajomník Ministerstva financií SR