Ich bin ein Berliner, povedal v lete 1963 J. F. Kennedy v západnom Berlíne a tento výrok vošiel do dejín. Nemčinou chcel najmocnejší muž sveta zvýrazniť solidaritu s ľuďmi, ktorí sa zrazu ocitli v akomsi múrom obohnanom a stráženom gete - uprostred komunistického východného Nemecka. Kennedy sa vyhlásil za Berlínčana, aby jasne vykričal Moskve aj Ulbrichtovmu režimu v NDR, že múr sa ho dotýka, aj keď samotnú Ameriku nijako neobmedzuje.
Porovnávanie tohto príbehu s obnovenou kanadskou vízovou povinnosťou pre Čechov je iste dosť odvážne. Žijeme v úplne inej dobe a Česi dnes môžu cestovať kam chcú. Nie že by nemali vo vzťahu k Rómom čo zlepšovať, a že by v tom aj sami Rómovia boli bez viny. Nič to však nemení na veci, že Ottawa opäť nechutne šikanuje a ponižuje milióny bezúhonných a slušných ľudí - občanov únie! Nie len že od nich pýta víza, ale núti ich cestovať po ne stovky kilometrov do Viedne! Skúsme si predstaviť, že by toto urobili trebárs Francúzom či Nemcom. Do hodiny by mali na stole reciprocitu celého Schengenu bez akéhokoľvek rokovania! S malými národmi (dnes sú to Česi, zajtra to môžu byť Estónci, Slovinci, Maďari, pozajtra my) sa veľmoci nikdy príliš nemaznali. Ale načo je tu potom EÚ a jej "klauzula solidarity" ako základný pilier spoločnej vízovej politiky?! Je fajn, že okrem predsedajúceho Švédska to bola aj naša diplomacia, ktorá Čechov veľmi férovo podporila. Konať však môže a musí Brusel! Odtiaľ však znie len rozpačitá hra slov a opatrné vyčkávanie. Kedy ak nie teraz by mali šéf komisie spolu s celou radou nahnevane zdvihnúť hlas a podľa vzoru Kennedyho vysvetliť tentoraz Kanaďanom, že "my všichni jsme teď Češi"?!
Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |