Vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadaní koncom augusta návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktorý opätovne otvára otázku navrátenia vlastníctva k pozemkom patriacim do poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu ich pôvodným vlastníkom (tzv. reštitúcie). Návrh zákona by mal v prípade schválenia Národnou radou Slovenskej republiky nadobudnúť účinnosť 1. januára 2004. V tejto súvislosti vzniká otázka, prečo je na Slovensku záujem opätovne otvárať problematiku, ktorá už raz bola predmetom komplexnej právnej úpravy. Vedľajším produktom zákona bude totiž neistota v právnych vzťahoch týkajúcich sa pôdy minimálne do konca roka 2004.
Základná právna úprava navrátenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy občanom Slovenskej republiky bola doteraz obsiahnutá v zákone č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (zákon o pôde), ktorý nadobudol účinnosť 24. júna 1991 (na Slovensku existuje aj ďalšia právna úprava reštitúcií pôdy, ale komplexný rozbor tejto otázky nie je predmetom tohto článku). Zákon o pôde stanovil lehotu do 31. decembra 1992 (odhliadnuc od určitých výnimiek, kedy lehota končí neskôr), do ktorej si oprávnené osoby mohli uplatniť právo na vydanie nehnuteľnosti; neuplatnením práva v lehote právo na vrátenie nehnuteľnosti zaniklo.
Prijatie pôvodných reštitučných zákonov bolo v spoločnosti všeobecne akceptované, pretože nikto nespochybňoval potrebu nápravy nespravodlivostí v oblasti vlastníckych vzťahov spáchaných predchádzajúcim politickým režimom. Informovanosť verejnosti o existencii týchto zákonov, ako aj časový priestor na uplatnenie práva na vrátenie majetku na ich základe (od 12 mesiacov do 18 mesiacov podľa zákona o pôde), sa javili ako dostatočné súdiac podľa kvantity rozhodnutí vydaných o uplatnených nárokoch (dôvodová správa k návrhu zákona uvádza, že celkovo bolo dosiaľ vydaných 46 600 rozhodnutí pre 375 611 oprávnených osôb a zostáva ešte doriešiť asi 10 % uplatnených nárokov). Preto je prekvapujúce, že po 12,5 roku má byť prijatý zákon, ktorý opätovne priznáva občanom právo žiadať navrátenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy, t. j. právo, ktoré im už raz tento štát priznal a ktoré mali možnosť slobodne a neobmedzene uplatniť.
Dôvodová správa k návrhu zákona uvádza ako cieľ predkladanej úpravy umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote. Prečo však tieto osoby dostávajú druhú šancu, nie je jasné ani z dôvodovej správy k návrhu zákona, z Programového vyhlásenia vlády SR, ani zo žiadneho vyhlásenia politikov alebo odborníkov, ktorí návrh zákona pripravovali.
Nový zákon
Návrh zákona obsahuje komplexnú a samostatnú úpravu vzťahov týkajúcich sa navrátenia vlastníctva k pozemkom za podmienok v ňom uvedených (t. j. nepredstavuje len novelizáciu už prijatých reštitučných zákonov). Predmetom úpravy je navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria a patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. Návrh zákona umožňuje požiadať o navrátenie vlastníctva len k takým pozemkom, na vrátenie ktorých nebolo uplatené právo podľa iných skorších predpisov v rámci lehôt v nich stanovených (zákon o pôde, zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov). Jednej oprávnenej osobe je možné vydať pozemky najviac vo výmere 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy.
Znenie návrhu zákona kopíruje do značnej miery úpravu obsiahnutú v zákone o pôde. Oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva k pozemku môže byť len občan Slovenskej republiky, s trvalým pobytom na jej území, ktorého pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 návrhu zákona; ak táto oprávnená osoba zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu pred uplynutím lehoty na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom, sú oprávnenými osobami v zásade osoby patriace do okruhu závetných a/alebo zákonných dedičov v poradí stanovenom v § 2 ods. 2 návrhu zákona. Lehota na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom je 31. december 2004; neuplatnením práva v stanovenej lehote právo zanikne.
Osoby, ktoré sú povinné na navrátenie pozemkov v zmysle návrhu zákona, sú štát alebo právnické osoby, na ktoré v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 prešlo vlastnícke právo k pozemkom niektorým zo spôsobov uvedeným v návrhu zákona, a ktoré ku dňu účinnosti návrhu zákona (1. január 2004) pozemky aj držia. Pod termínom "držba" návrh zákona rozumie právo hospodárenia alebo správy pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky inou právnickou osobou, v ostatných prípadoch vlastnícke právo k pozemku. Povinná osoba nesmie previesť pozemok do vlastníctva iného počnúc dňom účinnosti návrhu zákona; porušenie tohto zákonného zákazu má za dôsledok neplatnosť právneho úkonu. Právnická osoba nie je však povinná pozemok vydať, ak nadobudla vlastnícke právo k nemu po 31. decembri 1992; táto výnimka má pravdepodobne za cieľ chrániť osoby, ktoré nadobudli pozemky do vlastníctva po lehote stanovenej zákonom o pôde na uplatnenie práva na vrátenie nehnuteľností, kedy predmetom nadobúdania mohli byť len nehnuteľnosti, na ktoré nebolo uplatnené právo na vrátenie nehnuteľnosti v stanovenej lehote.
Návrh zákona vymenúva v § 3 spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom štátom alebo inými právnickými osobami, ktoré zakladajú povinnosť na jeho vrátenie, ako napríklad (i) výrok o prepadnutí majetku, prepadnutí veci, zhabaní veci v trestnom konaní podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii alebo zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov; (ii) odňatie bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme; (iii) renunciačné vyhlásenie; (iv) zmluva o darovaní nehnuteľnosti uzavretá darcom v tiesni; (v) kúpna zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok; (vi) vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady; alebo (vii) vyvlastnenie za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená; (viii) politická perzekúcia alebo postup porušujúci všeobecne uznávané ľudské práva ako sú definované v zákone č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov; a iné. Výpočet obsiahnutý v § 3 návrhu zákona sa nachádzal už v § 6 zákona o pôde (zahŕňal len o jeden prípad navyše), čo potvrdzuje záver, že sa opakovanie prijíma (v zásade) tá istá právna úprava.
Návrh zákona stanovuje prípady, kedy vlastníctvo k pozemku nie je možné vrátiť, napriek tomu, že inak sú splnené všetky zákonné podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý prípad nastáva, ak (i) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby; (ii) na pozemku sa nachádza cintorín; (iii) pozemok bol po prechode alebo prevode vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; (vi) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť; a iné. V tomto prípade sa do vlastníctva oprávnenej osoby bezodplatne prevedú iné pozemky vo vlastníctve štátu (t.j. v správe Slovenského pozemkového fondu) v primeranej výmere a kvalite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov. Ak oprávnená osoba nesúhlasí s nadobudnutím náhradných pozemkov, Slovenský pozemkový fond jej poskytne finančnú náhradu, ktorá sa riadi bonitou pôdy a kultúrou pozemku v čase prechodu vlastníckeho práva na štát alebo inú právnickú osobu.
Orgánmi príslušnými na rozhodovanie vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom budú obvodné a krajské pozemkové úrady, ktoré by mali začať pôsobiť od 1. januára 2004 ako orgány špecializovanej štátnej správy za podmienky, že Národná rada SR schváli návrh ďalšieho zákona. Právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom môže uplatniť oprávnená osoba na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok. O navrátení vlastníctva k pozemku alebo o prevode náhradných pozemkov vydá obvodný pozemkový úrad rozhodnutie v správnom konaní, proti ktorému je možné podať odvolanie na súd.
Dosah nového zákona
Je samozrejmé, že prijatie návrhu zákona privíta tá časť slovenského obyvateľstva, ktorej tento zákon priznáva právo žiadať navrátenie vlastníctva k pozemkom. Zákon však zneistí súčasných vlastníkov poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ktorí by mohli napĺňať definíciu povinnej osoby. Dôsledkom bude paralyzovanie nakladania s poľnohospodárskou a lesnou pôdou vo vlastníctve takýchto potenciálnych povinných osôb, pretože riziko neplatnosti kúpnej zmluvy, ak by táto bola uzavretá s povinnou osobou, je neakceptovateľné pre občanov aj veľké investičné spoločnosti.
Zúčastnené strany budú riešiť uvedenú situáciu počas celého roka 2004 tým, že sa budú snažiť zistiť, či určitý pozemok je reštituovateľný, t. j. či došlo v minulosti k takému nakladaniu s pozemkom, ktorý by odôvodňoval uplatnenie práva na jeho vrátenie podľa návrhu zákona. Neraz však asi nastane situácia, že ani vykonanie due diligence právnych vzťahov k pozemku evidovaných v katastri nehnuteľností nedá jednoznačnú odpoveď na túto otázku. Dôvodom je neúplnosť katastra nehnuteľností, ktorý prevzal evidenciu nehnuteľností a pozemkovoknižnú evidenciu, ktoré predchádzali súčasnej evidencii. Tieto evidencie sa vyznačujú neúplnosťou, pretože zápis do nich mal výlučne evidenčný účinok, t. j. nebol podmienkou pre zmenu právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, a takúto zmenu spôsobovalo rozhodnutie iného orgánu (Okresný národný výbor a následne štátne notárstvo). Evidencia nehnuteľností a pozemkovoknižná evidencia sa viedla na Slovensku v období od roku 1950 do konca roku 1992, t .j. takmer počas celého obdobia, ktoré je rozhodné pre navrátenie pozemkov podľa návrhu zákona.
Situácie v praxi
Prijatie návrhu zákona môže však spôsobiť v praxi aj iné situácie. Napríklad, oprávnená osoba, ktorá by si mohla uplatniť právo na navrátenie pozemku, nebude mať záujem si toto právo uplatniť. Osoba povinná na vrátenie takéhoto pozemku má však v zmysle návrhu zákona bezpodmienečný zákaz previesť pozemok do vlastníctva iného pod sankciou neplatnosti právneho úkonu. Nemožno dnes jednoznačne tvrdiť, aké bude právne riešenie tejto situácie, pretože postupy aplikované v doterajšej praxi vo vzťahu k nárokom podľa zákona o pôde a ostatných reštitučných zákonov boli rôzne, nie však vždy správne.
Je takmer isté, že s návrhom zákona sa v praxi stretneme a budeme musieť riešiť jeho dosahy. Z doterajších skúseností z práce pre významného zahraničného prevádzkovateľa obchodných reťazcov na viac ako 20 projektoch vyplýva, že areál potrebný pre výstavbu obchodného objektu s priľahlými plochami o ploche od 30 000 do 50 000 m2 takmer vždy zahŕňa pozemok vo vlastníctve štátu a v správe Slovenského pozemkového fondu, v ktorom prípade bude riziko existencie práva na navrátenie pozemku dosť vysoké. A keďže rozsiahle investičné projekty sa v súčasnosti realizujú prevažne mimo hraníc zastavaného územia obce, t. j. na poľnohospodárskej a lesnej pôde, bude sa pravdepodobne táto záležitosť týkať väčšiny investorov. Počkajme si však najskôr, až bude návrh zákona prijatý a uvidíme, čo v praxi prinesie.