Novelou živnostenského zákona sa odstránili tie úpravy, ktoré nadbytočne obmedzovali prístup alebo znamenali nadbytočnú záťaž pri vykonávaní podnikateľskej činnosti. Boli zrušené niektoré povinnosti, ktorých plnenie bolo pre podnikateľov časovo i finančne zaťažujúce alebo sa vyžadovali duplicitne. Ide predovšetkým o vedenie autorizovanej inšpekčnej knihy v každej prevádzkarni, preukazovanie právneho dôvodu užívania prevádzkarne, preukazovanie právneho dôvodu užívania sídla u právnických osôb zapisovaných do obchodného registra, vrátenie ZL/KL pri nezapísaní sa do obchodného registra, oznamovanie zriadenia a zrušenia prevádzkarne dvom živnostenským úradom, preukazovanie praxe pri remeselných živnostiach v prípade nadobudnutia vzdelania v odbore.
Kontaktné miesta
Po prvýkrát sa zaviedli pre podnikateľov bezplatné služby -- orgány štátnej správy si vo vzájomnej komunikácii zabezpečujú podklady, ktoré si doposiaľ obstarávali podnikatelia sami. Novelou boli na živnostenských úradoch zriadené jednotné kontaktné miesta, kde začínajúci podnikatelia môžu odovzdať údaje na vybavenie prihlášky daňovníka k dani z príjmu na daňovom úrade, údaje na vybavenie prihlášky do systému povinného zdravotného poistenia v konkrétnej zdravotnej poisťovni. Živnostenské úrady oznamujú za podnikateľov zmeny daňovým úradom a zdravotným poisťovniam (v rozsahu zmien údajov živnostenského registra).
Výpis z registra trestov nie je náležitosťou ohlásenia živnosti, ten si úrad zabezpečuje samostatne. Aj tieto služby pre podnikateľov znamenajú nižšiu časovú i finančnú záťaž. Za obdobie od 1. októbra 2007 do 31. januára 2008 využilo službu jednotných kontaktných miest 50-tisíc fyzických osôb a právnických osôb. Celkový počet úkonov služby jednotného kontaktného miesta pre zdravotné poisťovne je 37-tisíc. Prostredníctvom živnostenských úradov bolo zabezpečených 43-tisíc výpisov z registra trestov. Služby jednotných kontaktných miest pre podnikateľskú obec sú bezplatné, nevyberá sa za ne žiadny osobitný poplatok.
Zmenou prechádza aj problematika vydávania živnostenských listov. Novela určuje povinnosť vydať živnostenský list na jeden predmet podnikania. V súvislosti s obmedzením počtu predmetov podnikania došlo aj k úprave správnych poplatkov za vydanie, pričom namiesto pôvodných 1 000 Sk za vydanie jedného živnostenského listu na neobmedzený počet živností sa poplatok zmenil na 100 Sk za vydanie jedného živnostenského listu s jedným predmetom podnikania.
Ako je to s podnikaním
Každoročne do živnostenského registra od roku 1992 bolo zapísaných približne 650-tisíc predmetov podnikania, z toho asi 620-tisíc voľných živností. V priemere na jednom živnostenskom liste bolo 8 predmetov podnikania. Niektorí podnikatelia na živnostenskom liste mali uvedených niekoľko desiatok predmetov podnikania, ktoré nikdy nevykonávali, navzájom nesúviseli.
Tieto skutočnosti stáli pri zrode nového, súčasného právneho stavu. Z verejnoprávnych dôvodov preto bolo potrebné ochrániť záujmy občanov v rámci vnútroštátnych podmienok podnikania a zároveň i kredit Slovenska smerom navonok. Pokiaľ ide o vnútroštátny rámec, živnostenský register sa tak stával nekorektný, nedôveryhodný tým, že čím ďalej, tým viac nezohľadňoval skutočný počet podnikateľov v danej oblasti, ktorí danú činnosť aj vykonávajú. Zároveň sa z dôvodu neschopnosti preukázať odbornú spôsobilosť na prevádzkovanie regulovaných (osobitne remeselných) živností začal obchádzať účel zákona ohlasovaním atomizovaných čiastkových činností za jeden (rovnaký) správny poplatok. Pokiaľ ide o zahraničnoprávny rámec, vierohodne uvádzam, že takto "vyzerajúce" živnostenské listy začínali vážne naštrbovať povesť Slovenska najmä v členských štátoch EÚ.
Zoznam živností pomáha
Pokiaľ ide o finančnú záťaž podnikateľov za obdobie od 1. októbra 2007 až 31. januára 2008, v rámci správnych poplatkov za vydanie živnostenských listov je značne nižšia, čo korešponduje aj so skutočnosťou, že podnikateľ, ktorý sa rozhodne podnikať v jasne profilovanom predmete podnikania, v konečnom dôsledku zaplatí na poplatkoch menej.
Požiadavka na správne označenie znenia živností vyplýva z mechanizmu fungovania a uplatňovania živnostenského zákona, podľa ktorého sú -- ústavná zásada slobody podnikania a právo slobodného rozhodovania sa o voľbe podnikateľskej činnosti.
Vypracovaný a na internetovej stránke Ministerstva vnútra SR zverejnený zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie je v súlade s § 25 ods. 3 živnostenského zákona. Ide o snahu o sprehľadnenie výberu neregulovaných živností v usporiadanej podobe, odstránenie nejednotného postupu živnostenských úradov pri posudzovaní označenia predmetov podnikania.
Podnikateľovi sa naďalej ponecháva právny stav, podľa ktorého môže záujemca o podnikanie na území Slovenska uviesť aj iné označenie živností. Podmienkou však je, aby bola pri takomto postupe dodržaná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti predmetu podnikania, ktorá je rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní označenia živností v správnom konaní. Takto vypracovaný zoznam nemá ambíciu ani možnosť mať charakter záväzného zoznamu (úplného výpočtu) ohlasovacích voľných živností.
Je nepresné, ak sa tvrdí, že sa kompletne zmenilo pomenovanie a vymedzenie takmer všetkých voľných živností. Takýto zoznam doposiaľ neexistoval.
Pri tvorbe zoznamu voľných živností sa fundamentálne vychádzalo z požiadavky vytvorenia plošného zoznamu ohlasovacích voľných živností v členení podľa predmetu podnikania na princípe agregovaného reťazca činností, členiaceho sa na čiastkové činnosti, ktoré sú tiež samostatne spôsobilé splniť znaky živností.
V Slovenskej republike je počet podnikateľských subjektov, ktoré majú platné živnostenské oprávnenie, 577 549, z toho je právnických osôb 140 407. Za rok 2007 vzniklo právo k podnikaniu podľa živnostenského zákona 57 050 subjektom, z toho 15 957 právnickým osobám. Tvrdenie, že najčastejšou formou podnikania na Slovensku je podnikanie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzením či inou formou obchodnej spoločnosti, je v uvedenom kontexte nepresné a zavádzajúce.
Vstupom do EÚ došlo aj k zmene formuláru, na ktorom sa vydávajú živnostenské listy a koncesné listiny. Listina obsahuje aj ochranné prvky, aby prípadná neprípustná úprava živnostenského listu, resp. koncesnej listiny bola značne obmedzená. Každé takéto opatrenie je spojené aj s istými nákladmi. Uvádzaná cena (5 Sk) za tlačovinu, na ktorú sa tlačí živnostenský list a hologram (3 Sk), je štvornásobne nižšia.
V Českej republike je v legislatívnom procese novela živnostenského zákona. Je úplne zreteľné, že novela neobsahuje ustanovenie, aby na jednom živnostenskom liste bol uvádzaný neobmedzený počet živnosti. Takže "český model" sa nemení na "slovenský model".
Na záver poznamenávam, že administratívne znižovanie a zjednodušenie procesov pri vstupe do podnikania je po 1. októbri 2007 nesporné. A že to je skutočne tak, svedčí aj vyjadrenie prezidenta SŽZ v závere roka 2007, že "z pohľadu malých a stredných podnikateľov najviac pomohla novela živnostenského zákona, ktorou sa významným spôsobom zjednodušuje administratíva, najmä pre začínajúcich podnikateľov, ide najmä o súvisiace zriadenie jednotných kontaktných miest".
Je pritom nepochybné, že prijatím novej právnej úpravy sa proces zlepšovania podmienok podnikania nekončí. Myslím tým na to, že prezentované informácie nestačí "dostať" iba do zákona, ale aj do každodennej praxe zamestnancov živnostenských úradov. Preto ak sa vyskytnú najmä na začiatku tohto procesu problémy na kontaktných miestach, netreba spochybňovať nastavenie zákona, ale prípadnú nesprávnu prax niektorého zo zamestnancov živnostenského úradu. A tomu sa na Ministerstve vnútra SR nielenže nebránime, ale naopak, uvítame každú užitočnú informáciu, ktorá nie je v súlade s uvedenou prezentáciou smerovania úpravy živnostenského podnikania na Slovensku.
Ján Dutko, riaditeľ odboru
živnostenského podnikania, MV SR
StoryEditor