Teória aj prax striedavo zdôrazňovali a vzápätí popierali postavenie štátu v národnom hospodárstve. Najvýraznejšie sa štát prejavil v obnove ekonomiky po 2. svetovej vojne. Po "štáte blahobytu" v 60. rokoch však prišla kríza menového systému a nárast inflačných tlakov, ktoré zasiahli svetovú ekonomiku. Zákonitou reakciou na tento vývoj bol obrat k neoliberalizmu a spochybňovanie úlohy štátu v národnom hospodárstve. Vývoj ekonomiky v krajinách sovietskeho bloku bol plne pod dohľadom štátu, a tak sa ich nasledujúce riadky netýkajú.
Štát a trh dnes
Štátny intervencionizmus je súčasťou fungovania trhovej ekonomiky. Vláda ako predstaviteľ politickej moci vytvára priestor na presadzovanie skupinových záujmov, vplýva na fungovanie systému. Zásahy štátu do ekonomiky sa najvýraznejšie prejavujú v zákonodarstve, inštitucionálnom usporiadaní spoločnosti, pri formovaní podnikateľského a investičného prostredia a v sociálnej politike štátu.
Vlády v priemyselne vyspelých štátoch aj v súčasnosti vplývajú na prerozdeľovanie 51 % HDP prostredníctvom verejných rozpočtov.
Pritom, na rozdiel od činnosti hospodáriacich subjektov, ktoré vo svojej činnosti sledujú ekonomickú racionálnosť, politické rozhodnutia sú spravidla založené na kompromisoch, ktoré nie sú vždy racionálne. V hospodárskej politike vzniká dilema rozdeľovania a prerozdeľovania národného dôchodku. Obrazne povedané, či sa má investovať viac do produkcie alebo spotreby?
V podmienkach oligopolistického trhu, dominujúceho postavenia niekoľkých silných skupín, rovnovážny vývoj ekonomiky nie je možné zabezpečiť bez pomoci štátu, pričom veľké podniky sú subjektom aj objektom hospodárskej politiky. Pritom, združenia podnikateľov aj odbory sa prostredníctvom rôznych foriem tripartity podieľajú na formovaní hospodárskej politiky štátu.
Vláda, ministerstvá a inštitúcie pôsobia na základe príjmov, ktoré do štátneho rozpočtu plynú zo zdanenia, colných poplatkov, rôznych príspevkov, emisie cenných papierov, rôznych pôžičiek atď., pričom príspevky na sociálne zabezpečenie, zdravotné poistenie, svojou výškou a pravidelnými platbami sú dôležitým zdrojom príjmov štátu.
Lenže idea sociálnej spravodlivosti a rovnosti občanov neraz nezodpovedá záujmom skupín, ktoré vplývajú na činnosť vlády. Preto je na výkonnej moci, aby sformovala ciele hospodárskej politiky a zabezpečila ich realizáciu.
Rola zahraničných investícií
Z hľadiska ekonomiky ako celku konjunkturálne opatrenia môžu mať negatívne dôsledky v dlhodobom období. Vláda musí preto pri sledovaní krátkodobých cieľov zohľadňovať dlhodobé dôsledky vládou presadzovanej politiky. Napríklad -- podpora prílevu zahraničných investícií umožňuje viac investovať v porovnaní s investíciami na základe domácej tvorby úspor a ich premeny na investície. Ale obchod s kapitálom je rizikovejší v porovnaní s obchodom s tovarmi a so službami. Ak sa ukáže, že investor nevyhodnotil dobre investičné príležitosti, potenciál trhu a rôzne riziká, že investície do konkurenčnej ekonomiky sú ziskovejšie, tak zahraničný kapitál pôjde za vyšším ziskom. Platí, že zahraniční investori požadujú rýchle zhodnotenie a rýchlu návratnosť kapitálu.
Napriek lacnejšej pracovnej sile v menej vyspelých ekonomikách, kapitál sa ťažiskovo presúva medzi priemyselne vyspelými štátmi. Investori s výhradami hodnotia výhody dané lacnejšou pracovnou silou v transformujúcich sa ekonomikách. Poukazujú na kvalifikáciu, zručnosť a návyky lacnej pracovnej sily, ktoré spravidla nezodpovedajú požiadavkám investorov. Nižšia vymožiteľnosť práva a nerozvinutá infraštruktúra v porovnaní s priemyselne vyspelými štátmi pôsobia taktiež proti výraznému prílevu priamych zahraničných investícií.
Možnosti ministerstva hospodárstva
V podmienkach laissez-faire (nechajte podnikaniu voľný priebeh) neviditeľná ruka trhu sa spájala s konkurenciou, ktorá nemala umožniť výrobcovi, aby získal dominantné postavenie na trhu. Napriek tomu však systém hospodárskej slobody vyústil do vzniku kartelov, monopolov a oligopolov, do štátneho intervencionizmu s cieľom zabrániť zneužívaniu dominantného postavenia hospodáriacich subjektov na trhu. Preto v situácii, v ktorej ekonomika stráca konkurenčný charakter, vláda vplýva na ekonomické veličiny prostredníctvom hospodárskej politiky.
Požadované tempo ekonomického rastu, plná zamestnanosť, stabilita cenovej hladiny a rovnovážny vývoj platobnej bilancie patria medzi základné ciele hospodárskej politiky. Poradie jednotlivých cieľov sa mení v čase a v priestore v závislosti od fázy hospodárskeho cyklu. Druhotné ciele pomáhajú realizovať prvotné pomocou alokácie výrobných činiteľov, prerozdeľovaním dôchodkov, uspokojovaním kolektívnych potrieb, podporou regionálneho rozvoja atď. Vyvolávajú systémové a inštitucionálne zmeny, pôsobia na správanie subjektov trhu.
Spomedzi nástrojov, ktoré má štát k dispozícii, patria k dôležitým:
-- finančná politika, ktorá sleduje vybilancovanie príjmov a výdavkov štátu,
-- fiškálna politika je zameraná na dosiahnutie požadovaného tempa ekonomického rastu a plnej
zamestnanosti,
-- menová politika pôsobí na rýchlosť a na masu obeživa, a tým aj na ostatné peňažné veličiny, ktoré sa premietajú do celkového vývoja ekonomiky.
Štátne objednávky, investície, dotácie, prevody kapitálu, verejné práce atď. sú často používanými nástrojmi štátneho intervencionizmu. V prípade potreby štát reguluje ceny vrátane krátkodobého zmrazenia cien a platov, stanovuje dovozné a vývozné kvóty, zakazuje výrobu a predaj určitých tovarov a poskytovanie služieb. Spomedzi nástrojov a inštitúcií, ktoré má štát k dispozícii, zasahuje do ekonomiky prostredníctvom ministerstva hospodárstva s cieľom realizovať ciele hospodárskej politiky, ak sa tieto nedosahujú pôsobením trhového mechanizmu.
Do náplne činnosti ministerstva hospodárstva spadajú opatrenia, ktoré majú alokovať výrobné zdroje v súlade s prioritami hospodárskej politiky; koordinovať činnosť hospodáriacich subjektov. Takto problematika ekonomického rastu, štruktúry ekonomiky, zamestnanosti atď. spadá do náplne činnosti ministerstva hospodárstva. Ide o činnosti, ktoré sú zamerané na tvorbu podnikateľského prostredia, reguláciu ekonomiky pomocou zákonov a nariadení, ktoré majú umožniť vznik a efektívnu činnosť podnikov.
Úloha zásahov štátu
Zásahy ministerstva hospodárstva do ekonomiky vyžadujú koncepčné riešenia s cieľom realizovať ciele hospodárskej politiky pri sociálnej únosnosti jednotlivých opatrení. V transformujúcej sa ekonomike ide o vplyv na rozsah a štruktúru výroby pri zohľadnení vývoja ponuky, dopytu a cien, ktoré vznikajú v konkurenčnom prostredí. Ministerstvo hospodárstva vystupuje potom ako politický a administratívny orgán vo vzťahu k podnikovej sfére, inštitúciám a k domácnostiam. Úlohou ministerstva je, aby na základe delegovaných právomocí spolupôsobilo pri formovaní a pri realizácii hospodárskej politiky vlády.
Rýchlejšie rastúci dopyt po tovaroch a službách v porovnaní s ich ponukou vytvára priestor na rast cien, a tým aj cenovej hladiny. V transformujúcich sa ekonomikách je preto na ministerstve hospodárstva, aby podporilo tvorbu konkurenčného prostredia pomocou opatrení zameraných na uplatnenie inovácií, nárast investícií a zamestnanosti. Ide o opatrenia a prípravu zákonov, ktoré sledujú tvorbu priaznivého podnikateľského prostredia, premietajú sa do nárastu konkurenčnej schopnosti výrobcov doma a v zahraničí.
Ministerstvo hospodárstva sa podieľa na formovaní štruktúry národného hospodárstva, smerovaní a na náraste výkonnosti ekonomiky. Podporuje podnikateľské prostredie, konkurenciu, rozvoj priemyslu, obchodu, služieb, turistického ruchu, investícií zameraných na rast podielu pridanej hodnoty na jednotku výroby. Osobitnú pozornosť venuje ochrane spotrebiteľa. V súlade s politikou EÚ, ministerstvo hospodárstva venuje pozornosť zabezpečeniu energetickej a surovinovej bezpečnosti Slovenska.
Po prijatí Slovenska do eurozóny sa znásobí úloha ministerstva pri tvorbe podnikateľského prostredia, uplatnení inovácií s cieľom podporiť rast produktivity práce, zmeniť štruktúru výroby v prospech výroby tovarov s vyššiu pridanou hodnotou na jednotku výroby. Po tom, ako menová politika prejde do kompetencie ECB a vláda vo svojej činnosti bude vo väčšej miere zohľadňovať rozhodnutia prijaté v Bruseli, zmenia sa aj možnosti ministerstva hospodárstva bezprostredne vplývať na chod ekonomiky.
Vladislav Bachár, Ministerstvo hospodárstva SR