Die Welt
Pre Turecko nastal týždeň pravdy. Európska komisia predloží hodnotiace správy o pokroku a vývoji vstupujúcich a kandidátskych krajín. Body, ktoré sa už dostali na verejnosť, sklamali predovšetkým Turkov. Vláda premiéra Erdogana napokon v zrýchlenom parlamentnom konaní schválila v tuctoch prípadov zákony a reformy, ktoré požadovala únia, a prelomila tabu. Ankara dala najavo, že na ťahu je Európska únia. Komisia síce uznáva reformné snahy nábožensko-konzervatívnej vlády Erdogana, ale žiada zlepšenia - kontrolu realizácie reforiem v každodennom živote a kompromisný postoj v cyperskom konflikte. Erdogan nazval správu "páchnucimi výhovorkami", minister zahraničných vecí pristúpil k otázke s väčšou obozretnosťou a nazval ju "objektívnou". Je jasné, že kvázi vláda armády, ktorá pretrváva už od čias Atatürka, sa nedá zmeniť z jedného dňa na druhý. V Turecku sa začal proces, ktorého pokračovanie žiada EÚ. Ale Erdogan nerobí reformy vo svojej krajine len preto, aby sa zapáčil únii, ale aj preto, aby jeho národ mohol žiť v dôstojnej spoločnosti. To by mala byť jeho motivácia. (Kandidáti, Dietrich Alexander, 3. 11.)
Financial Times
Súboj ruského prezidenta Vladimira Putina s ropnou spoločnosťou Yukos naznačuje, že má strach, aby niekto neohrozil jeho moc. Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa mal vrátiť komunizmus. Nezdá sa ani, že by Putin chcel vytvoriť totalitný štát. Skôr to vyzerá tak, že ako bývalý člen KGB a byrokrat inštinktívne čelí výzvam tým, že ťahá za páky svojej moci - či už to sú prokurátori, bezpečnostné služby alebo daňové úrady. Rusko nie je krajina, ktorá by ľahko odolala autoritatívnej vláde. Neexistujú tu žiadne hlboké demokratické tradície. Ľudia sa skôr podriaďujú autorite a majú strach z toho, kto zaklope na dvere. Veľa závisí aj od toho, aký spôsob autoritatívnej vlády nastolia Putin a jeho ľudia. Ak budú kontrolovať verejný život a pritom viac-menej ponechajú ľuďom osobnú slobodu, nebude to najhoršie. Zvlášť vzhľadom na fakt, že v 90. rokoch hrozila Rusku občianska vojna. (Teraz žijeme v inej krajine, Stefan Wagstyl, 3. 11.)