Na stranách HN sa v posledných dňoch objavili nepravdivé informácie o sťahovaní Slovenského vodohospodárskeho podniku z Banskej Štiavnice do Žiliny. Vyvrcholením tejto kampane boli ničím neoverené podozrenia zo straníckeho klientelizmu. Podľa nich vraj motívom sťahovania môžu byť miliardy, ktoré boli prvýkrát vyčlenené na protipovodňové investície. Tie majú byť údajne rozdelené firmám blízkym SNS.
Neviem, čo autora článku viedlo k takýmto hypotézam. Nielenže nemajú oporu vo faktoch, ale hraničia so žalovateľným ohováraním a poškodzovaním dobrého mena.
Mám úprimnú radosť z toho, že vláda SR po rokoch konečne dokázala zo štátneho rozpočtu vyčleniť peniaze na protipovodňové opatrenia. Ale ešte sa ani nezačal rok 2008 a už sme obviňovaní z ich manipulovania. Nechápem takéto myslenie, rovnako ani zaujatosť Hospodárskych novín v prípade sťahovania SVP (HN 14. 12. a 17. 12.). Píšu jednostranne a argumenty, ktorými náš rezort obhajuje sťahovanie, slúžia HN namiesto ich zverejnenia iba na nové ničím nepodložené útoky. Kde zostala novinárska etika?
Jeden príklad za všetky: HN tvrdia, že rezort porušuje zákon o meste Banská Štiavnica. Podľa neho má vláda mestu pomáhať pri jeho rozvoji. Náš rezort do budov v Banskej Štiavnici investoval od roku 2001 takmer 200 miliónov korún. Pritom niektoré z nich sú majetkom mesta. Nikde inde nemá ministerstvo toľko organizácií alebo pobočiek ako v Banskej Štiavnici. A nikde inde toľko za posledné roky neinvestoval. Takže o porušovaní tohto zákona nemôže byť ani reči. Naopak, ozývať by sa mohli iné rezortné organizácie a mohli by žiadať podobné investície. Napríklad budova KÚŽP v Košiciach, v Nitre či bojnická ZOO sú v katastrofálnom stave a rezort na ne nemohol dať peniaze, pretože tie putovali napríklad do Banskej Štiavnice.
Porušenie zákona sme teda vyvrátili. Denník však naše argumenty neuverejnil a reagoval jedinou, aj to zle sformulovanou vetou: "Izák si však nemyslí, že príkazom na sťahovanie tento zákon neporušuje..."
Podobne denník reagoval na vysvetlenia o novom sídle budovy, o skutočných majetkoch podniku v meste, ktoré donedávna umelo zveličoval alebo o snahe šetriť náklady podniku presťahovaním. Pritom umiestnenie podniku v Banskej Štiavnici je umelé, mesto je zle dostupné, čo sa odráža napríklad na vysokých cestovných nákladoch. Okrem toho centrum diania vo vodárenstve je určite inde ako v Štiavnici. Čudujem sa, naopak, že doteraz rezort nikto nekritizoval za to, že podnik je na mieste, ktoré generuje náklady na jeho fungovanie navyše a plytvá tak so štátnymi zdrojmi.
Uvedený príklad práce HN s faktami dokazuje zaujatosť, s akou redakcia na tejto téme pracuje. Výsledkom je uverejňovanie účelových informácií. Komu majú slúžiť?
A ešte jedna poznámka na záver pre autora článkov: hodinky tikajú každému...
Jaroslav Izák, minister životného prostredia SR