O výhodách 2. piliera presviedčajú hlavne DSS a niektoré politické strany. Využívajú na to aj lákavé slovné spojenie "reforma penzijného systému". Vychádzajúc z našich skúseností, mohli by sme slovo reforma vnímať aj tak, že je to heslo každého subjektu, ktorý chce zaujať v súťaži politických strán lepšiu pozíciu. Alebo aj inak, ktorý chce zmeniť existujúce rozdelenie bohatstva medzi rôzne skupiny v spoločnosti. Veď prečo inak majú taký eminentný záujem o 2. pilier DSS-ky a ľudí neodborne presviedčajú? Veľmi jednoducho povedané, je to vidina ich zisku.
V praxi môžeme nezriedka pozorovať, že reformné návrhy niektorých politických strán sú v súlade s reformnými požiadavkami niektorých záujmových skupín. Ekonomická veda aj na Slovensku problémy sociálneho zabezpečenia už celkom dobre analyzovala, a vedecké články už boli publikované v roku 2004. Samozrejme, že občania o týchto poznatkoch nevedia, hoci sú pre nich dôležité. Rád by som dal do povedomia aj to, že najväčším zástancom povinného sporenia prostredníctvom súkromných poistných fondov je Svetová banka, ktorá už veľmi dávno publikovala správu o odvrátení krízy starovekosti. Ona odporučila známe tri piliere: povinný verejne spravovaný a priebežne financovaný pilier, povinný pilier súkromne spravovaný a financovaný prostredníctvom penzijných fondov, a nakoniec dobrovoľný súkromný pilier, tiež financovaný cez penzijné fondy. Vidíme teda, že "zásluhovosť" politických strán je v celkom inom zornom uhle.
Pozrime si niektoré fakty v historickom pohľade. Totiž oveľa skôr ako SB princípy penzijnej reformy rozpracovali v Čile, pre mnoho krajín veľmi inšpiratívne. S veľkým oneskorením to bolo aj Slovensko. Úprimne a otvorene: skúsenosti krajín, kde fondový systém hrá v rámci dôchodkového poistenia významnú úlohu, sú skutočne rozporuplné. Odborníci ekonómovia vedia, že je tu veľký problém so zhoršujúcou sa demografickou situáciou, a teda veľmi dobre vedia o rozpore zdrojov a sumy na vyplácanie starobných dôchodkov. To však nie je dôvodom na mohutnú kampaň za 2. dôchodkový pilier, o ktorého problémoch ľudia ani nevedia. Tento finančný tok je len jeden z veľkého množstva finančných tokov v ekonomike. Hlavným problémom je určiť optimálnu "hrúbku" každého z principiálnych finančných tokov.
Veľmi dôležité je to, že povinné sporenie vo výške 9 % je nezdôvodnená hodnota. Malo by to byť určené vedecky. Už v roku 1906 bola dokázaná centrálna limitná veta, z ktorej sa odvádzajú vzťahy v správaní sa rizika. Ak poviem, že 9-percentná výška úspor vlastne zasahuje do našej obchodnej bilancie, iste to prekvapí. Neprekvapí toho, kto pochopil fungovanie ekonomiky ako celku, a to najlepšie "ekonomickým mikroskopom", ekonometrickým modelom. Vynútených 9 % iste ovplyvní aj dobrovoľné sporenie každého jedinca. Naším zámerom však je upozorniť na to, že okrem už uvedenej ekonomickej súvislosti s obchodnou bilanciou je tu aj iný dôležitý fakt -- kontrola. Z dôvodov plynulého a bezpečného fungovania 2. piliera, teda povinného sporenia prostredníctvom fondov, čiže zabezpečenia vyplácania dôchodkov z tohto systému, je nevyhnutná regulácia štátom. Máme veľké skúsenosti so spreneverením peňazí občanov.
Vážnym problémom je aj argumentácia o zodpovednosti občana za svoj príjem počas obdobia, keď už bude na starobnom dôchodku. Tu treba povedať, že táto zodpovednosť je skôr minimálna. Občan sa môže rozhodnúť, u koho sa poistí. Ale on predsa nie je schopný vplývať na správanie sa penzijných fondov. S jeho peniazmi manipuluje niekto iný. Nemôže rozhodovať o investičných rozhodnutiach DSS, nemôže rozhodnúť o výnosových mierach na finančných trhoch, nemôže rozhodnúť o inflácii, nemôže rozhodnúť o pohybe výmenných kurzov atď. O mnohom z toho rozhoduje DSS. A kto je DSS? Občan zvyčajne nevie. Teda tvrdenie, že existencia povinného druhého piliera, existencia povinného fondového piliera zvyšuje individuálnu zodpovednosť zabezpečiť si starobu, je skôr riziko, teda je pochybné. Zvýšenie bezpečnosti by sa iste dalo riešiť celkom inak ako iba zbožňovaním existencie DSS. O optimalizácii fungovania ekonomického systému má rozhodnúť ekonomická veda, a nie parlament. Alebo inak, parlament, ale na báze riešení, ktoré ponúka ekonomická veda.
Jaroslav Husár, Ekonomická univerzita, Bratislava
citát: O optimalizácii fungovania ekonomického systému má rozhodnúť ekonomická veda, a nie parlament. Alebo inak, parlament, ale na báze riešení, ktoré ponúka ekonomická veda.