Poznáte tú rutinu, prídete domov z práce alebo len tak v kancelárii si pustíte televízor, ktorý je v podstate kulisou a vnímate to, čo sa tam deje, len tak periférne, pasívne. Robím to aj ja, vlastne robil som to, ale už nie. Prečo ten minulý čas? Televízor totiž už v posledných dňoch prestal byť pre mňa kulisou a začína ma vysielanie obťažovať. Namiesto oddychu mi zvyšuje adrenalín. Počúvam totiž o blížiacej sa apokalypse, o spájaní nespojiteľného, o mentorovaní, čo sa má a čo sa nemá robiť.
Dnes nikto nespochybňuje, že ekonomická situácia nie je ružová, v žiadnom prípade ju však nemožno označiť za katastrofu. Počúvame, ako sa prepadá ekonomický rast a ako vláda míňa. Začnem, netradične od konca, teda o tom, že vláda míňa. Dnes však nikto nespomenie fakt, že napríklad v čase, keď táto vláda nastúpila k moci v roku 2006, mohla bez problému naplniť do maxima plánovaný deficit, ktorý bol určený až na úrovni 4,2 % HDP, a to i napriek tomu, že deficit rok predtým, teda v roku 2005, skončil pod úrovňou 3 %. I napriek tomu sa vláda rozhodla zintenzívniť konsolidačné úsilie a skončila hospodárenie verejnej správy na úrovni 3,5 % HDP. V praxi to znamená, že sa vzdala zhruba 6 mld. Sk v prospech urýchlenia znižovania deficitu verejnej správy alebo inak, vláda ušetrila túto sumu. Minulý rok podľa údajov Eurostatu Slovensko opäť skončilo s deficitom verejných financií pod plánovanou rozpočtovanou úrovňou, vláda teda zas ušetrila.
A čo ekonomický rast? Áno, prepadá sa. Myslieť si, že v podmienkach, keď svetová ekonomika a aj ekonomika Európskej únie sa dostala do recesie, bude Slovensko samostatným ostrovčekom s masívnym ekonomickým rastom, nie je demagógia, to je totiž príliš vznešené slovo. Je to stručne povedané nezmysel. Rovnako ako myslieť si, že výpadok z exportu možno plnohodnotne nahradiť čarovnými opatreniami vlády nárastom domácej spotreby je tiež z kategórie obyčajných nezmyslov.
Zneužívať globálnu ekonomickú propagandu na politický marketing nie je korektné, nie v rámci politického boja, ale vo vzťahu k občanovi. Strašenie občanov nikomu a ničomu nepomôže. Ja ako užívateľ televízora - pasívnej kulisy len dúfam, že tie telenovely tlačových konferencií sa skončia v čase, keď bude po eurovoľbách. Ak by išlo o trvalý úkaz politického marketingu, tak potom Pán Boh s nami!
František Palko