Výsledok stredajšej voľby predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) je zaujímavý hneď z niekoľkých dôvodov. Ten najmenší je skutočnosť, že nebol zvolený žiadny kandidát.
V tejto súvislosti treba pripomenúť genézu vzniknutého stavu: Štefan Harabin stál na čele NS SR od jari 1998 a to napriek tomu, že jeho kandidatúru nepodporovali sudcovské orgány. Bol však "blízky" SNS a politická vôľa vtedajšej koalície zvíťazila. Medzičasom sa zmenili zákony, kolégium voličov -- Súdnu radu Slovenskej republiky -- volia z veľkej časti samotní sudcovia, i keď po troch členoch volí parlament, vláda a prezident. To malo zabezpečiť vysokú odbornú, ale aj morálnu úroveň členov SR SR. V decembri 2002 bol však Š. Harabin opäť zvolený do funkcie, čo spôsobilo menší šok: po tom, ako sudcovský orgán Najvyššieho súdu konštatoval, že vinou Š. Harabina došlo k vážnemu porušovaniu platných zákonov, po tom, ako vyšli najavo informácie o manipulovaní s prideľovaním spisov (čo umožňovala absencia súdneho manažmentu a automatického prideľovania prípadov), po tom, ako krátko pred voľbou "vyplávali" na svetlo pozoruhodné metódy státisícového odmeňovania sudcov podľa blízkosti k predsedovi Najvyššieho súdu azda nikto neveril, že takéto niečo je možné. Lenže stalo sa: Š. Harabin dostal 10 hlasov, pričom ten prepotrebný 10. si dal sám. Jeho opätovné nastúpenie do funkcie zmaril Ústavný súd SR -- vyhovel podaniu konkurenta Sergeja Kohúta, ktorý namietol, že došlo k porušeniu jeho práva uchádzať sa o funkciu za rovnakých podmienok. Ako nečlen Súdnej rady nemohol hlasovať sám za seba, na rozdiel od Š. Harabina, ktorý bol z titulu svojej vtedajšej funkcie aj predsedom súdnej rady. Súdna rada preto upravila svoj rokovací poriadok -- ak kandiduje jej člen, nemôže hlasovať. Takže seba samého nemohol podporiť nielen Š. Harabin (prestal byť členom súdnej rady), ale ani jeho najvážnejší protikandidát, podpredseda a zároveň "výkonný šéf" Najvyššieho súdu Juraj Majchrák. Výsledok je známy -- koncom júna sa bude voľba opakovať, tentoraz s novými kandidátmi.
To najsmutnejšie však ešte len príde: hoci Š. Harabin označil výsledok za "remízu", nie je to tak. Dostal totiž 8 hlasov, o tri viac ako J. Majchrák. Ten bol pritom jasným favoritom, podporu mu vyjadrila nadpolovičná väčšina sudcov NS SR, šesť sudcovských rád krajských súdov ako aj najsilnejšia stavovská organizácia Združenie sudcov Slovenska.
Po stredajšom hlasovaní teda nedošlo ku katastrofe -- hlava slovenského súdnictva bude pokračovať v práci pod vedením J. Majchráka, čo je zárukou, že budú prebiehať reformy, ktoré začal po februári 2003, vrátane budovanie systému súdneho manažmentu. Tie Š. Harabin odmietal, hoci mali pomôcť pri odstránení korupcie ako jedného z najpálčivejších problémov súdnictva. Lenže nie je ani dôvod na radosť. Ukázalo sa, že súdnictvo na Slovensku je názorovo hlboko rozpoltené, čo mu, samozrejme, nedodáva na vážnosti a rešpekte. A biedu potvrdzuje fakt, že pre väčšinu členov Súdnej rady je bližší predseda, podozrivý z porušovania niektorých princípov morálky a zákonov ako predseda, ktorý chce zaviesť reformy, smerujúce k očiste súdnictva, k zvýšeniu jeho efektívnosti a teda aj k zvýšeniu jeho prestíže.
StoryEditor