Hoci štatistiky amerických ozbrojených síl preferujú oprávnenosť pretrvávajúcej kontroly Iraku, je zrejmé, že mesačná úmrtnosť klesla a čoraz viac Iračanov sa cíti byť splnomocnenými znovu získať aspoň časť kontroly nad vlastnými životmi na miestnej úrovni.
Zdá sa, že spoločnosť zničená konfliktom sa stavia na nohy. Lídri, technokrati a aktivisti spolupracujú s armádou na ochrane a obnovení susedských vzťahov. No hoci pokojné končiny Iraku sa znovu prebúdzajú k životu, tí, čo majú moc rozhodovať, sú v Bagdade v opevnenej Zelenej zóne uväznení v malicherných fanatických hádkach, ktoré môžu ohroziť cenné, ťažko nadobudnuté výsledky.
Prirodzený vývoj v národnom zmierovaní, hospodárskej rekonštrukcii a spoločnom využívaní ropného bohatstva si vyžaduje nahradenie týchto zdiskreditovaných politikov miestnymi a parlamentnými lídrami. Dlho očakávané regionálne voľby pod ochranou USA a dohľadom OSN by mohli pripraviť cestu.
Napriek redukcii násilia, vojnový úspech sa musí premietnuť do konkrétneho zlepšenia každodenného života obyčajných Iračanov. Korupcia je rozšírená viac, ako bola za vlády Saddáma Husajna. Podľa niektorých odhadov zmizne polovica z každého použitého dolára. Výpadky energie sú veľmi časté. Viac irackých detí trpí podvýživou teraz ako pred inváziou. Čistenie pitnej vody sa vo veľkej miere obmedzilo, čo spôsobilo epidémiu cholery, najhoršej v histórii.
Veľké bariéry, ktoré obklopujú Zelenú zónu, odrezali príliš veľa lídrov od utrpenia obyčajných Iračanov. Tí, čo dominovali v irackej politike pred poslednými štyrmi rokmi a neuspeli v zaobstarávaní základných ľudských potrieb, sa ešte väčšmi zaujímajú o moc. Strany, ktoré dohliadajú na počínanie vlády, pravidelne obviňujú svojich oponentov z podporovania terorizmu. Premiér musí v kabinete obsadiť tucet postov, z ktorých rezignovali členovia opozičných strán pred šiestimi mesiacmi. Nedávno sa v liste prezidentovi Georgeovi W. Bushovi spojili lídri irackej opozície s bývalým premiérom Ayadom Allawim a žiadali, aby odvolal pomoc USA súčasnej vláde v Bagdade.
Brzdenie vývoja v irackom ropnom spore je ďalším príkladom straníckosti, ktorá bráni kľúčovým rozhodnutiam pri rekonštrukcii. Dva roky usilovnej práce vyústili medzi Iračanmi do prirodzeného dialógu o tom, ako spravovať a rozdeliť bohatstvo krajiny. Dospeli ku kompromisom, ktoré dávajú ústrednej vláde viac moci nad spravovaním priemyslu výmenou za transparentný predpis o rozdelení financií.
Konečná dohoda by mala vydláždiť cestu k úprave delenia moci a zvýšiť investície doma i v zahraničí. No dohoda zlyhala, keď bola predložená politickým lídrom v Bagdade a Irbile. Dodajme, že produkcia ropy sa sotva vrátila na úroveň, v ktorej bola pred vojnou.
Nedostatočné úspechy bývalých emigrantov vládnucich zvnútra Zelenej zóny ostro kontrastujú so spoluprácou na miestnej úrovni. Tieto miestne úspechy demonštrujú viac potenciálne kompromisy a spoluprácu ako nutnosť decentralizácie.
Táto prevrátená "radikálna politická zmena" si vyžaduje podporu na vyššej úrovni, ako môže zabezpečiť vojenská pomoc. Je dôležité, aby národný pokrok spojil tieto korene iniciatívy dokopy. Ak lídri zo Zelenej zóny nebudú mať dosť politickej odvahy, aby podporili miestnu spoluprácu -- nové voľby nevynímajúc, tak odoprú svojim miestnym náprotivkom oprávnenie a prostriedky nevyhnutné na udržanie pokusov o zblíženie.
Čo je však ešte horšie, ak uprednostnia osobnú politickú záchranu pred jadrom národného záujmu, môžu zintenzívniť separatistické sily, ako to demonštrovali nedávnymi ropnými dobrodružstvami v Kurdistane. Kurdskí lídri, nespokojní s pomalým priebehom vyjednávaní o ropnom zákone, nezávisle schválili tucet geologických prieskumov a kontraktov postupom, ktorý nebol transparentný ani súťaživý. Mnoho irackých expertov na ropu odmietlo dohodu, ktorá hovorila o voľnom prístupe pre každého, čo by uškodilo nielen irackým hospodárskym záujmom, ale aj národnej integrite.
Ak chce Irak stavať na miestnych úspechoch a splnomocniť ohlasujúcich sa lídrov, aby vykonali náročné kompromisy v národnom rozsahu, mal by dohliadnuť, aby sa miestne voľby konali podľa nových pravidiel. Tieto pravidlá by nemali trvať na uzavretých zoznamoch, v ktorých sú privilegované strany emigrantov, ale podporiť otvorené zoznamy, ktoré podoprú miestnych lídrov.
Vojenská pomoc mala otvoriť "ochranné okno", ktoré by podporilo reformy potrebné na udržanie trvalého mieru. Ale bez rýchleho a stáleho zlepšenia v zabezpečovaní základných potrieb, tvorby pracovných miest a predpisu o rozdelení bohatstva krajiny, z ktorého majú úžitok všetky sektory irackej spoločnosti, je návrat k násiliu neodvrátiteľný.
Spojené štáty znižujú odpor Iraku, udomácňujú sa tu, aby si zaistili bezpečné bohatnutie a vedúce postavenie, no zatiaľ zrádzajú nádeje obnoveného a nie ľahko upokojeného národa.
Copyright: 2008 IHT/iht.com (Distributed by The New York Times Syndicate.)
Yahia Said je z Iraq Revenue Watch a riadi operácie Revenue Watch Institute na Strednom východe