Po bratislavskom kastingu (14. 12. 2007) zostali na zozname kandidátov o titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) štyri slovenské mestá. Košice, Martin, Nitra a Prešov zotrvajú v hre do ďalšieho kola v septembri. Z hľadiska počtu obyvateľov by sa dalo povedať, že Košice sú teraz lídrom súťaže. No tento aspekt je zanedbateľný podľa hlavných kritérií -- čo urobia mestá pre svojich obyvateľov a ako to bude rezonovať v európskej kultúre?
V roku 2010 sa bude titulom EHMK honosiť maďarský Pécs s počtom obyvateľov 150-tisíc, keď v domácej súťaži porazil oveľa väčšie mestá, ako sú Szeged, Debrecín či Budapešť. Nebolo by omylom, keby svoje ambície i pozície zvažovali slovenské nádeje na zisk titulu v zrkadle tohto mesta. O Pécsi ešte toľko, že do aktuálneho roka preinvestuje 30 mld. forintov. Košice majú rozpočet na 2,5 mld. Sk, Prešov 3,7 mld., Nitra a Martin finančné krytie svojich projektov nezverejnili.
Interface 2013, plusy a mínusy
Podľa Palmerovej štúdie mesto je povinné investovať do troch oblastí -- nové či rekonštruované stavby, mestská revitalizácia a infraštruktúra. Ani nákladné a ambiciózne projekty nie sú však zárukou úspešnosti.
V košickom projekte, ktorý sa volá Interface 2013, dominuje rekonštrukcia kasárenských objektov na kultúrne účely, premena objektov po opustenej magnezitovej bani na festivalové centrum a zastrešenie staručkého amfiteátra. (Prečo neforsírujú, resp. neintegrovali do idey projektu aj rekonštrukciu námestia s mimoúrovňovou križovatkou, azda to ani nebude?)
Podoby nosných stĺpov, na ktoré sa zavesia ďalšie programy (je ich vyše 40), sú však zatiaľ schované v ateliéroch hlavného architekta mesta a neboli verejne sprístupnené. To je však hendikep, s ktorým sa nedá ísť ďalej. Zmyslom kandidatúry miest nie sú počty podujatí ani rozmery megaprojektov, ale ich spätosť so záujmom a s potrebami obyvateľov mesta.
Košice nepredstavili doteraz na verejne prístupnom mieste vizuály svojich projektov. Na webovej stránke mesta Pécs figurujú architektonické štúdie koncertnej sály, novostavby mestskej knižnice a i. To je to, čo umožňuje občanom byť pri tom, aby neboli len divákmi. K navrhovaným projektom Košíc sa občania nemali možnosť vyjadriť a dokonca ani pred expertnými skupinami, ktoré mali participovať na prezentovanom výsledku, sa nepredstavili vizuálne reflexie projektovaných stavieb, resp. hlasy oponentov neboli ani formálne vypočuté.
Ak košickú prezentáciu vysoko hodnotila medzinárodná komisia, znamená to len toľko, že sa jej páčili predstavy mesta o vlastnej kandidatúre. Ale to nie je o realite a tiež ani o tom, ako sa to javí na domácej pôde. Občania mesta sú pozývaní rôznymi plagátmi na rôzne podujatia, skoro ku všetkým sú prilepené nálepky EHMK, ale málokto by z osloveného publika vedel povedať, o čo sa súťaží, nota bene, ako sa má vyjadriť, keď vie len o podujatí, na ktorom sa práve zúčastňuje.
Kríza priorít
Ani po tom, keď sa úspešne zrealizujú veľké stavebné projekty, nebude predvídateľný ich osud. Kto bude financovať trvalo udržateľnú prevádzku objektov, keď v kultúre nemožno kalkulovať s rentabilitou a mesto má ešte stále na krku poriadnu sekeru z primátorských čias Rudolfa Schustera. Aj po prípadnom víťazstve mesta v súťaži hrozí, že postavené objekty sa stanú iba dramaturgickým gestom projektovej kancelárie. Priority v kandidatúre by nemali stáť na veľkolepých koncepciách.
Drobná aktualita: Deň pred kastingom sa na jednom mieste prezentovala nespútaná tvorivosť exprezidenta SR, inde otvorili posmrtnú výstavu Antona Jasuscha. Kým o jednom podujatí sa publikovali referáty (SME, Korzár), o Jasuschovi sa ani nemuklo. Kunsthistorik Tomáš Štrauss s menom Jasuscha spojil zrod východoslovenskej avantgardy a zaradil tento jedinečný fenomén do európskeho, ba svetového kontextu. Citát, resp. vplyv Jasuschovej kompozície našiel Štrauss na nástennej maľbe prvého amerického avantgardistu Jacksona Pollocka (In: obálka Štraussovej knihy Metamorfózy umenia 20. storočia).
Popri Kolomanovi Sokolovi je celkom ojedinelý takýto prienik slovenského výtvarníka medzi súradnice svetovej moderny. Na vernisáž Jasuschovej výstavy sa z mestských pánov nikto ani neunúval prísť. O čom by mali byť priority, keď na takú tradíciu, ktorá mesto už v minulom storočí avansovala na pozíciu európskeho rangu, sa aktuálny kandidát ani nepozrie. Niektorá Jasuschova kompozícia by stála za to, aby bola ikonou na fazónke kostýmu kandidujúceho mesta.
Bez spätnej väzby
Košické mestské zastupiteľstvo schválilo vlani v septembri vydávanie periodika na aktuálnu prezentáciu mesta, ale deň predtým, ako sa mali začať redakčné prípravy, priamo primátor stopol vydávanie, hoci to predtým sám preferoval. Mesto prišlo o jediné fórum, na ktorom by mohlo pravidelne informovať svojich občanov o stave príprav na najambicióznejší kultúrny čin v dĺžke jedného storočia. A žiadny iný výstup smerom k občanom neexistuje.
V prvom a nesporne aj úspešnom kole súťaže investovalo mesto na vypracovanie projektov (plus na zahraničné študijné exkurzie) osem miliónov korún, z nich sa na permanentnú informáciu obyvateľov neušla ani koruna.
Košice sú metropolitným mestom. Metropolis je materské mesto, čosi také, ako je naším domovská Slnečná sústava -- jadro a hviezdy. Ako preniknú posolstvá mestských pánov z jadra do celej aglomerácie, v ktorej býva približne 350-tisíc ľudí? Aj oni sú metropolitní Košičania. Košice-polis je takto len idea. Na naplnenie trvalo udržateľného trendu byť metropolou nestačia ambície ani vyhrávať súťaže. Stačilo by byť mestom, v ktorom má každý právo byť rovnako informovaný a mať možnosť sa vyjadriť nielen pri akte volieb mestských konšelov, keď sa títo uchádzači ráčia priblížiť k občanom priam na dotyk.
Tibor Ferko, publicista