Anabáza odvolávania Roberta Fica by mala byť pre opozíciu kardinálnym a definitívnym poučením do budúcnosti. Vôbec si to nepripravili a nedotiahli do víťazného konca aspoň kauzu "premiérova vinica", lebo sprvoti to vyzeralo pre dzurindovcov nádejne, ale chýbajúca pointa - že napríklad premiér Fico niekde v tichosti pripravuje projekt vilky na bratislavskej Ahojke, či prípadne poveril nejakého pozemkového makléra, aby v jeho mene vyňal inkriminovaných 8 árov z registra viníc, to celé zabila. Už môže expremiér ukazovať na akúkoľvek špinu pod nechtami Fica a jeho blízkych, so svojimi melody boys asi už nikoho nepresvedčí.
Keby nebolo toho stupídneho dokumentu nebohej Komunistickej strany Českoslovenka, tak by sa mohlo naozaj začať písať v nejakom think-tanku o Poučení z krízového vývoja v opozícii po roku 2006...
Súčasná opozícia je - slovami klasika - nedvižná. Ani vyše 18 mesiacov po voľbách sa nespamätala, nevyvodila personálne dôsledky z prehraných volieb, nezmenila komunikáciu s verejnosťou. Svojich voličov - zlou taktikou a nedoťahovaním škandálov vo vládnej koalícii - zahanbuje.
Zvláštne, tí istí, ktorí za najtuhšieho mečiarizmu i krátko po ňom všade a pri každej príležitosti otrieskavali o nedemokratické politické i voličské hlavy heslá o tom, že nič iné Slovensko nespasí iba "demokracia západného typu", tak tí ístí neboli schopní urobiť štandardný krok, ktorý sa robí po strate parlamentnej väčšiny. Teda odísť zo stranických špičiek a dať príležitosť iným, aby vrátili stranu do vládnych parlamentných lavíc. Medový cumlík stabilných preferencií je iba krátkodyché balamutenie seba samých, a volič navyše na neodškriepiteľné dobré skutky dzurindovcov už dávno zabudol, lebo ich dôsledky sú súčasťou bežného života.
Fico a jeho šíbri medzi tým vykosili celé ľavé spektrum, obrali Mečiara o sociálne vnímavých seniorov a exaltovaným nacionalizmom pytliačia v revíroch Jána Slotu. Môžu byť vlastne radi, že Fico neorganizuje na tento rok predčasné voľby, lebo ústavná väčšina Smeru-SD s národniarmi by bola holým faktom.
Personálne preformátovanie je len to minimum, čo musí stredo-pravé spektrum urobiť. Tvorivejší čin by bolo založenie slovenskej obdoby nemeckej CDU/CSU. Tá prvá časť by bola východiskom pre liberálnych veriacich, vyznávačov slobodného trhu a maďarskú menšinu hlásiacu sa k odkazu MNI a MKDH. Ta druhá časť by bola pre slovenskú kópiu bavorských konzervatívnych katolíckych voličov. Lenže aby takéto niečo mohlo vzniknúť, museli by nastať vážne personálne zmeny. Lebo v konečnom dôsledku hlasovanie v roku 2006 nebolo ani tak "za Fica" ako skôr "proti Dzurindovi". Lenže strašidlo SDK je stále živé v centrálach KDH i SMK, a tak silná stredo-pravá strana zostáva zatiaľ iba na papieri.
Peter Turčík, editor Názorov a analýz, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.