Exkluzívne pre HN
Írski občania 12. júna 2008 povedali Lisabonskej zmluve "NIE". Budeme potrebovať podrobnú analýzu, ako sa tento výsledok zrodil a čo spôsobilo, že Íri, ktorí profitovali z Európskej únie viac ako takmer ktorákoľvek iná krajina, sa rozhodli takto hlasovať. Na prvý pohľad sa zdá, že mnohí z tých, ktorí hlasovali proti, tak urobili na základe istého uhla pohľadu alebo často aj protichodných uhlov pohľadu. Niektorí ľudia zo sektora obchodu uprednostnili NIE, pretože sa domnievali, že zmluva ohrozí hospodársku slobodu. Ďalší, ako napríklad odborári, nepovažujú zmluvu za dostatočne sociálne orientovanú.
Niektorí sa dokonca domnievajú, že zmluva by zjednodušila výkon potratu alebo by spochybnila írsky daňový systém. Ako raz povedal generál de Gaulle, v referende sa odpovedá na otázky, ktoré neboli položené. Nešiel by som až tak ďaleko, v tomto výroku je však zrnko pravdy. Zostáva podrobne preskúmať, čo naozaj motivovalo írskych občanov, prečo nie sú presvedčení, že Európska únia s touto zmluvou bude do budúcnosti kráčať po správnej ceste.
Dnes je isté, že výsledok tohto hlasovania stavia EÚ pred jednu z najťažších výziev v jej histórii - hoci nejde o prvú takúto výzvu. Lisabonská reformná zmluva, odvodená od Ústavnej zmluvy, ktorú zase navrhol verejne zasadajúci Konvent zložený z poslancov národných parlamentov a europoslancov, dáva EÚ viac demokracie, väčšiu schopnosť konať a väčšiu transparentnosť. Posilňuje Európsky parlament, priznáva národným parlamentom väčšiu mieru zodpovednosti pri určovaní smeru európskych politík, dáva občanom Európskej únie právo iniciatívy vo vzťahoch k európskym inštitúciám a rešpektuje miestne samosprávy.
Lisabonská zmluva je odpoveďou na kritiku občanov s ohľadom na nedostatky Európskej únie. Táto zmluva približuje Európsku úniu k jej občanom. Musíme jasne zdôrazniť, že schválenie Reformnej zmluvy je absolútne nevyhnutné na to, aby Európska únia dokázala v 21. storočí brániť svoje hodnoty a záujmy. Bez reforiem, ktoré umožňuje Lisabonská zmluva, je rozšírenie EÚ o ďalšie krajiny sotva mysliteľné. Vyzývame účastníkov summitu EÚ, ktorý sa uskutoční vo štvrtok a v piatok v Bruseli, aby prijali všetky primerané opatrenia a aby sa Reformná zmluva stala skutočnosťou.
Čo ďalej? V prvom rade musí bezvýhradne pokračovať ratifikačný proces, keďže zmluvu schválili už dve tretiny krajín. Ratifikácia v iných štátoch Európskej únie je rovnako platná a musí byť rovnako rešpektovaná ako referendum v Írsku.
Očakávame, že írska vláda na summite EÚ v Bruseli v dňoch 19. - 20. júna predloží prvé hodnotenie výsledku referenda a navrhne opatrenia, ako môžeme spoločne prejsť cez toto zložité obdobie európskej politiky. Prvé slovo v tejto otázke musí mať írska vláda. Nielen preto, že je to tradícia, ale aj kvôli rešpektu voči írskemu referendu. Z tohto dôvodu by akékoľvek špekulácie alebo dohady s ohľadom na možné riešenia navrhnuté ešte pred samitom boli nenáležité.
Európsky parlament bude venovať všetku svoju energiu a prejaví maximálny záväzok pri prekonávaní tejto výzvy. Očakávame rovnaký prístup od Európskej komisie a od vlád všetkých členských štátov Európskej únie. Rovnako očakávame plné zapojenie Európskeho parlamentu do celého tohto procesu. Naším cieľom zostáva, aby Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2009.
Predseda Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering