"Počúvaj, starec, tak čo urobíme s tými radarmi?" Aj takto pokojne mohla znieť otázka amerického prezidenta Georgea W. Bush na Vladimira Putina počas ich "summitu bez kravát" v rodinnom sídle Bushovcov. "Nemáš ľahšiu otázku? Nepôjdeme už radšej na ryby?" mohlo zaznieť z úst "dobrého priateľa" Vladimira. Neformálnosť, ktorá zo stretnutia dvoch najmocnejších mužov sveta priam sršala, tomuto hypotetickému dialógu nahráva.
Aj keď sa presne nedozvieme, akým spôsobom a o čom vlastne spolu hovorili počas idylických dvoch dní (až mal človek pocit, že veľká politika by sa radšej mohla častejšie riešiť na neformálnych stretnutiach a že by tam toho viac dohodli ako na veľkých oficiálnych summitoch), jedno zostáva isté. Len čo sa páni dostali z "rodinnej atmosféry" pred mikrofóny, respektíve pred novinárov - už opäť to boli tí "starí" Bush a Putin - teda šéf Bieleho domu a šéf Kremľa.
Napriek vzájomným úsmevom sa prakticky v otázke radarov na ničom konkrétnom nedohodli. Každý trvá na svojom. Na druhej strane mám z toho oveľa lepší pocit ako po stretnutiach oboch mocných "za okrúhlym stolom". Predsa len, keď sa hlavy dvoch veľmocí pozývajú k "sebe domov" a hovoria konečne aj iným ako "oficiálnym" jazykom, obava, že by z rivality medzi USA a Ruskom mohlo vzbĺknuť niečo viac, je oveľa menšia.
Samozrejme, že už o pár dní sa to môže zmeniť a znova budeme svedkami, ako si Washington aj Moskva cez médiá posielajú ostré a tvrdé vyjadrenia, ktoré zrejme zmažú dobrý pocit zo stretnutia Busha a Putina. Išlo teda o divadielko pre obecenstvo Svet? Majú obaja k sebe naozaj bližšie, no pre záujmy ich štátov sú "priateľmi" len vtedy, ak sú bez kravát? Som v tomto optimista, a preto verím, že aj keď sa nedohodli, na niečo to predsa len bolo dobré. Na čo, to ukáže až čas.
Pavel Achs, vedúci zahraničného oddelenia