Nebyť etického rozmeru tejto - takzvanej Tomanovej kauzy, v čase uhorkovej sezóny mohla táto "rýchlo kvasená uhorka" zostať len lacným "sústom" pre bulvárne médiá. Takže na vysvetlenie pre tých, ktorí majú záujem o informácie, a nie o lacné senzácie.
Médiá konštatovali, že som schválila dotáciu neziskovej organizácii Privilégium, ktorá nezaplatila dlhy voči daňovým úradom a má nedoplatky voči Sociálnej poisťovni. A ktorú som pred nástupom na ministerský post "riadila".
Aké povrchné konštatovanie... Faktom je, že v neziskovej organizácii som pôsobila krátke obdobie 9 mesiacov vo funkcii manažérky pre projekty, metodiku a poradenstvo v sociálnych službách, ktorá nemala nič spoločné s členstvom v štatutárnych orgánoch uvedenej neziskovej organizácie. Moja práca spočívala v príprave aktivít zameraných na poskytovanie sociálnych služieb, t. j. pomoci starším ľuďom a občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Snažili sme sa týmto ľuďom poskytovať takú starostlivosť, ktorá znamenala zabezpečenie základných životných potrieb na dôstojnej úrovni. Akákoľvek ekonomická agenda bola mimo mňa.
Spájať ma s jedným konkrétnym subjektom poskytujúcim sociálne služby je skutočne irelevantné. Moje pôsobenie v oblasti sociálnych služieb za posledných 25 rokov sa totiž spája prakticky so zástupcami všetkých inštitúcií poskytujúcich sociálne služby na Slovensku, s ktorými som bola v osobnom kontakte v rámci konkrétnych vzdelávacích a rozvojových aktivít, overovania osobitnej odbornej spôsobilosti riaditeľov, ich zástupcov a ďalších zamestnancov týchto zariadení. Minimálne 90 percent z nich som poznala a poznám osobne. Bolo by zlé, ak by to tak nebolo. V tomto prostredí som sa pohybovala prakticky celý život. Preto pridelenie akejkoľvek dotácie sa odvíja aj z môjho osobného poznania konkrétneho subjektu a situácie v ňom. Dôležitá informácia pre nezainteresovaných - postup pri udeľovaní dotácií je nasledujúci: žiadosti posudzujú najskôr traja nezávislí hodnotitelia. Ak projekty získajú potrebný počet bodov, následne ich posudzuje deväťčlenná komisia zložená z odborníkov, ktorá mi odporúča projekty na schválenie. Ministerka zmluvy už len dostane na podpis.
Po mojom odchode z uvedenej neziskovej organizácie na post ministerky som neviedla žiadne rokovania so štátnymi inštitúciami, ktoré sú v pozícii jej veriteľa. Musím však konštatovať ešte ďalší opomínaný fakt: nezisková organizácia Privilégium nie je jediným subjektom vo sfére sociálnych služieb, ktorý má záväzky voči verejným inštitúciám a súčasne dostal z ministerstva finančné prostriedky - presne v súlade s platným výnosom o udeľovaní dotácií z roku 2005. Ak má platiť rovnaký meter, potom, povedzme, že niekoľko subjektov s podobnou náplňou činnosti, napríklad občianske združenia Ajhľa, človek, Bytča alebo Rezonal Drieňovská Nová Ves..., tiež dostali od predchádzajúceho vedenia ministerstva (Ľ. Kaník a I. Radičová) dotácie, pričom mali a dosiaľ aj majú nevyrovnané pohľadávky voči Sociálnej poisťovni... Vtedy to nebola kauza a dnes je? Asi nezostáva nič iné, len si "posvietiť" na konkrétne príklady z minulosti a trošku pripomenúť prax mojich predchodcov...
Smutné však je, že sa akosi stratila podstata problému a že sa zariadenia sociálnych služieb začínajú skloňovať najmä v negatívnych súvislostiach. Negatívna publicita je naozaj to posledné, čo tieto zariadenia, ich klienti a zamestnanci, potrebujú. Nikto už nehovorí o tom, že na Slovensku je vyše 13-tisíc čakateľov na služby týchto zariadení a že čakacia lehota sa pohybuje od 2 do 16 rokov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo treba týmto zariadeniam pomáhať a podporovať ich. Skúsme sa teda pozerať na problematiku zariadení sociálnych služieb a ich pomoci zo strany štátu aj touto optikou. A v prípade preukázania špekulatívneho konania tých, ktorí tento systém zneužijú, treba urobiť záver a urobiť nápravu. Tak ako v prípade Privilégia. Opäť sa však musím dôrazne ohradiť proti spojeniu mojej osoby s nečestným konaním vedenia spomenutej neziskovej organizácie.
Mimochodom, zaujímavé je, že žiaden z novinárov nepriniesol počas celého obdobia konkrétnu informáciu o tom, ktorý zákon, v akom paragrafe či ustanovení som porušila. Ak už teda vyslovili "a", je etické dopovedať aj "b". Nehodí sa to? Alebo sa etikou môžu oháňať len novinári? V súlade s etikou a so zákonom považujem rozhodnutie o vrátení dotácie a súvisiace opatrenia zo svojho ministerského postu za definitívnu bodku za témou neziskovej organizácie Privilégium.
Viera Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR