Prvých päť rokov života má rozhodujúci význam pre citový vývoj dieťaťa. V tomto období sa vytvárajú základné postoje k otázkam sexuality. Vzťahy medzi rodičmi sú pre deti prvým príkladom vzťahov medzi mužom a ženou. Atmosféru vyrovnaného rodinného prostredia nemožno nahradiť žiadnou inou inštitúciou.
Všetci významní autori vo svete sa dnes zhodujú v tom, že sexuálna výchova v škole je len súčasťou celkovej výchovy. Je nutné, aby táto práca bola vykonávaná od prvej triedy nenápadne, bez príchuti niečoho zvláštneho, sústavne, a aby bola zverená tým pedagógom, ktorí majú schopnosť látku predniesť svojim žiakom taktne a fundovane.
Nesmieme zabúdať na to, že časť dospievajúcich končí školskú dochádzku v 15 rokoch. Preto nesmieme premeškať poslednú príležitosť, aby sme ešte v škole poskytli kvalifikované informácie o všetkých otázkach pohlavného života ľudí. Zvlášť veľký význam sa prikladá pri sexuálnej výchove spolupráci učiteľov s rodičmi. Teda učitelia by mali oboznámiť rodičov s tým, ktoré otázky sexuálnej výchovy budú s deťmi v danom školskom roku preberať. Potom môžu rodičia výchovne pôsobiť rovnakým smerom ako škola. Mnoho rodičov však nevie vysvetliť deťom to, na čo sa pýtajú, alebo že sú dokonca ich postoje k sexuálnym problémom napäté až odchylne. Toto môžem potvrdiť zo svojej každodennej sexuologickej praxe a som presvedčený o tom, že im to nemožno vyčítať, pretože väčšina z nich rovnako ako v prípade učiteľov nebola ovplyvnená serióznou sexuálnou výchovou. Tu vidím možnosti spolupráce s odbornými lekármi. Aký by mal byť obsah sexuálnej výchovy v škole?
Vo veku 7 -- 10 rokov by sa mali žiaci oboznámiť s rozdielmi medzi pohlaviami, o procesoch vedúcich k oplodneniu, raste zárodku v tele matky a o pôrode.
Vo veku 11 -- 13 rokov treba zopakovať a podrobnejšie vysvetliť otehotnenie, tehotenstvo, pôrod, čím je určené pohlavie. Dospievajúcich treba pripraviť na prvé menštruačné krvácanie a nočné polúcie. Ďalej ich treba oboznámiť s problematikou onanie, poučiť ich, aby sa nestali predmetom záujmu dospelých deviantných osôb, napr. pedofilov a exhibicionistov.
Vo veku vrcholiacej puberty medzi 14. -- 16. rokom treba klásť dôraz na prvky morálky v sexuálnej výchove, aby sa vyvinul zdravý postoj k otázkam sexuality aj v dospelom veku. Treba upozorniť na nepriaznivé dôsledky predčasného začiatku sexuálneho života bez citových vzťahov, na problematiku umelých a samovoľných potratov, pohlavne prenosných chorôb a antikoncepcie.
Výchovný vplyv školy má len ďalej rozvíjať a dopĺňať základy, vytvorené u dieťaťa v rodine.
Pri sexuálnej výchove by nemalo ísť o zavedenie nového predmetu do preťaženého učebného plánu. Nemajú to byť zvláštne hodiny sexuálnej výchovy, ako som ich zažil ja, keď sme sa takto "poučení" bez diskusie vrátili do svojich tried. Podľa dnešných názorov sexuálna výchova bude, naopak, tým účinnejšia, čím nenápadnejšie bude vykonávaná v rámci celkového výchovného procesu.
Na záver jedna dôležitá vec: hlavnú prácu v sexuálnej výchove musia vykonať pedagógovia, a nie lekári.
MUDr. Iva Kubiš, sexuológ