Do konca júna môžu všetci tí, čo vstúpili do 2. dôchodkového piliera, projektu tak veľmi preferovaného bývalou vládnou garnitúrou, zvážiť svoje zotrvanie v tejto forme dôchodkového sporenia. Nechceme ľudí z tohto piliera vyháňať, ale chceme im poskytnúť všetky informácie o výhodách aj nevýhodách, pretože pred nástupom tejto vlády im o nevýhodách nikto nehovoril. Sedem z tucta latinskoamerických štátov, ktoré zaviedli dôchodkovú reformu podľa čílskeho modelu, ktorý je aj u nás, od neho už odstúpilo. Napríklad Argentína.
Slovenskí poistenci v druhom pilieri uverili finančne vysoko motivovaným sprostredkovateľom, riadne a často neinformovaní podpísali zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení a dnes sú prekvapení. Dostanú výpis z osobného dôchodkového účtu a nerozumejú, prečo je na ich sporiacom účte ešte menej korún, než tam za posledné mesiace zaplatili. Sporitelia v 21. pilieri sú často až zdesení z toho, akým enormným tempom rastú poplatky súkromným spoločnostiam - DDS - a vedia si spočítať, koľko im budú musieť mesačne platiť pri takomto tempe už o pár rokov. Majú pritom na pamäti to, ako ich svojho času všetky DSS presviedčali, že pri takýchto poplatkoch je tento biznis pre nich na dlhé roky doslova charitou, ktorú budú platiť z vlastného. A preto sú občania dnes zmätení, keď v médiách čítajú, ako sa DSS pomerne rýchlo dostávajú z červených čísel do čiernych a ich akcionári sa už dnes môžu tešiť zo ziskov.
Podľa databázy Sociálnej poisťovne však v súčasnosti veľké množstvo sporiteľov v 2. pilieri spĺňa parametre, pri ktorých je nereálne naplniť predpoklady, s ktorými doň vstupovali. Z hľadiska platného právneho stavu nevýhodnosť účasti v 2. pilieri môže spočívať v tom, že občan nesplní podmienku minimálnej lehoty sporenia (15 rokov, lepšie však 18 - 20 rokov), v dôsledku čoho mu z tohto systému nevznikne nárok na dôchodok. Výšku dôchodku v 2. pilieri ovplyvní najmä dĺžka lehoty sporenia, výška poskytovaného príspevku do systému (odvodená od mzdy), ako aj výška zhodnocovania finančných prostriedkov dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami prostredníctvom jednotlivých fondov.
Rovnako je nevyhnutné zvážiť riziká spojené s investovaním na kapitálových trhoch, ktorých zhodnocovanie dnes nevie nikto garantovať. Práve zhodnocovanie z dlhodobého hľadiska cez fondy je najrizikovejšou oblasťou dôchodkového systému a predstavuje vysokú hrozbu pre konečné úspory dôchodcov, a tým aj výšku ich reálneho dôchodku. Doterajšie skúsenosti od roku 1929 ukazujú cyklické pravidelne sa opakujúce krízy investovania cez fondy, cez nafukovanie "bubliny" ich reálnej hodnoty. Zarábajú na nich v krátkom a strednodobom horizonte finanční žraloci a špekulanti. Z dlhodobého hľadiska, a to je aj prípad dlhodobého sporenia na dôchodok, väčšinou prinášajú stratu. V prípade SR riziko je o to väčšie, že nikde vo svete nebol pomer odvodov do 1. a 2. piliera v pomere 50 : 50. Do 2. piliera vo svete išla v priemere jedna štvrtina odvodov. Ďalej, že zo zákona bolo presadené, že až 70 percent odvodov sa môže realizovať v zahraničí, kde sa za ne vytvárajú hodnoty a nám, teda dôchodcom, zostáva len riziko.
Treba otvorene povedať, že terajší dôchodkový systém na Slovensku zakladá pomalšie zvyšovanie dôchodkov súčasných dôchodcov. Vôbec nezabezpečuje prijatú požiadavku Medzinárodnej organizácie práce, že priemerný dôchodok by mal byť 45 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čiže terajší dôchodcovia zaplatia budúce dôchodky.
Misia Medzinárodnej organizácie práce, ktorá skúmala a analyzovala prínosy a riziká nášho reformného dôchodkového systému, konštatovala (17. septembra 2007), "že slovenská reforma je najradikálnejšou v Európe". Ďalej konštatovala, že reforma radikálna svojím rozsahom... "problém stability dôchodkového systému do roku 2050 nevyriešila..." . Celkové výdavky na dôchodky na Slovensku v roku 2050 by podľa uvedených kritérií predstavovali 11,2 percenta HDP, čo by spôsobilo deficit, ktorý by musela pokryť vláda 4,6 percenta HDP. To nepredstavuje ani vyrovnanie sa v tom čase EÚ. "Priemerné výdavky na dôchodky v EÚ25 budú v roku 2050 - 14,6 % HDP vyššie ako na Slovensku." Čiže 2. pilier ani dlhodobo neprináša riešenie výšky dôchodkov a ani krytia ich rastu.
Anna Belousovová, podpredsedníčka NR SR (SNS)