Pre náš extenzívny rozvoj (pamätáte 80. roky?) už nepotrebujeme ani tak kapitál, ako pracovnú silu. Lenže takmer 8 percent všetkých zamestnaných Slovákov pracuje v zahraničí. Súdruhovia, príďte späť, ale len tí bieli a bez fláut! Na výrobu potrebujeme tri veci -- kapitál, prácu a technológiu. Čiže rozum. Ten je najvzácnejší, a nie nadarmo sa hovorí, že ak chce Boh niekoho potrestať, vezme mu rozum. Preto sa za rozum platí, a preto ekonomické rebríčky poznajú aj pojem kvalita života.
S pádom socializmu prišla aj sloboda uplatniť sa na iných trhoch, ako na rodnej postati. Mnoho Slovákov zahlasovalo nohami a odišlo za lepšou kvalitou života. Chceli by sme ich späť -- ale namiesto platov a pekného životného prostredia im núkame štátnu sociálnu pomoc. Naše zodpovedné odbory sa už oznámili, že sa uspokoja so mzdami hlboko pod produktivitou práce. To je skutočne zodpovedné, hlavne voči vlastníkom kapitálu, ale už menej voči vlastníkom pracovnej sily.
Školy a univerzity (opäť si spomeňme na extenzívny rozvoj zo socializmu) nám mnoho rozumu nepridávajú, potrebujeme preto viac ľudí, pracovnej sily, ľudských faktorov, zamestnancov, akokoľvek sa nazývame. Ale pozor, musia byť tej správnej farby pleti, a pokiaľ by hrali na flautu, tak s dostatkom dvojtisícoviek. Na ulici už totiž nie je v bezpečí ani Grék, a, milí flautisti, u nás sa aj za po papuli polícii platí.
Autor je ekonómom Svetovej banky pre Slovensko. Článok vyjadruje jeho osobný názor.
StoryEditor