Už pomaly vyšumelo pobúrenie a vysmievanie sa z novoročných výrokov nášho predsedu vlády, ktorých sa dopustil ausgerechnet v Martine. Možno teraz prichádza čas, aby sme sa zamysleli nad tým, kam sa uberá slovenská ľavica, aspoň tá deklarovaná pod vedením strany Smer-SD s ňou aj Slovensko.
Ako je možné, že historici typu Ďuricu a Bobáka obhajujú výroky socialistického premiéra a čo to všetko môže znamenať pre vývoj na Slovensku, členskej krajine EÚ? Je to naozaj len úlet v rámci Maďaričových marketingových ťahov za účelom získania voličov, alebo je za tým niečo vážnejšie a nebezpečnejšie pre našu európsku budúcnosť?
Prvou otázkou je, či je to reakcia (trochu oneskorená) na vstup Slovenska do únie. Nemôžeme predsa predstierať, že sme moderným európskym národom, ak sme si nevyčistili vlastné špajzy plné hurávlasteneckého haraburdia od "sme najstarší národ v strednej Európe" až po "sme plebejci, ktorí sedia pri pahrebe". Ak by to bol tento prípad, musí slovenská inteligencia, počnúc učiteľkami a učiteľmi základných a stredných škôl, pokračovať v úsilí vytvoriť nové mýty a nové narácie, ktoré sa nebudú opierať o Ďuricove výmysly, ale o seriózne výskumy historických prameňov s ich pôvabnými a nečakanými skutočnosťami. A nielen to. Chce to aj otvorenú a intenzívnu diskusiu s občanmi o už existujúcich prácach renomovaných historikov, ktoré ešte neprenikli do mýtotvornej úrovne našej existencie. Išlo by teda priam o civilizačný posun vnímania našich vlastných dejín, po ktorom toľkí volajú a ktoré sa nemôže vyčerpať schválením ďalších pamätných dní.
Máme, napríklad, za sebou rok J.M. Hurbana. Čo to znamenalo pre nás, občanov? Okrem toho, že sa poslanci dvakrát stretli s pohárom sektu v ruke, na začiatku a konci roku. Čo okrem oficialít preniklo do nášho vedomia a doí médií? Kde sme diskutovali o Hurbanovej úlohe v rokoch meruôsmych, o jeho snahe vytvoriť mýtus úspešného revolučného vojska v listoch svojej Aničke? Tým nechcem jeho úlohu znesvätiť. Naopak, dať ľudský rozmer tej veľkej prehre, ktorú on i ostatní z družiny, tentoraz nie zbojníckej, ale štátotvornej a na svoje časy modernej, tak ťažko niesli. A tak nám hurbanovský rok pretiekol pomedzi prsty.
Sú tieto neumelé a na primitívnom strachu a závisti hrajúce vyjadrenia premiéra Fica reakciou na vstup Slovenska do Schengenu? Má vajatanie o "kráľovi Svätoplukovi" pomôcť zvládnuť obavy časti občanov, tak isto ako ostatných Európanov, z invázie ľudí, ktorí budú "iní"? Majú takéto reči byť obranou proti otvorenému priestoru? Veď áno - aké jednoduché a bezpečné bolo žiť v klietke za ostnatým drôtom... Nepodceňujme tento strach. Veď my sa musíme prispôsobiť za pár mesiacov zmenám, ktorými prechádzali Západoeurópania roky. Domnieva sa nová slovenská ľavica, že vyprázdňovaním starých kufrov so zažltnutými poznámkami historikov, ktorých KSS i SDĽ nemilosrdne kritizovali a potierali ako fašizujúcich, podporí sebavedomie strachopudov? Ide naozaj o snahu nastoliť nové historické vedomie s výbavou, proti ktorej nielen ľavica na Slovensku, ale aj ľavica vo svete celé dvadsiate storočie bojovala?
Veď po vstupe do EÚ a Schengenu musíme diskutovať o tom, aké miesto bude mať Slovensko a jej občania v zjednotenej Európe, ako sa máme predstavovať našim spojencom, ako sa budeme prezentovať na európskom parkete. V Európe sa dnes diskutuje o rôznorodosti, konkurencii a globálnej zodpovednosti v snahe bojovať so živočíšnym strachom. My potrebujeme diskutovať o našej identite z pohľadu moderného slovenského národa a občanov Slovenska, a nie pochodovať so zástavou Františka Vnuka okolo našich hraníc.
Možno to všetko je však len nedostatok nových myšlienok a nových podnetov. A tak politici prirodzene siahajú po tých najjednoduchších stereotypoch, ktoré sme zdedili po komunisticko-romantickom období. A to sme si mysleli, že publikovaním Liptákovho Slovenska v 20. storočí sme to už prekonali. Naozaj si slovenská ľavica myslí, že mladí ľudia potrebujú takýto jednoduchý folkloristický hip-hop? Z toho majú mať pocit sebavedomia pri svojich cestách do zahraničia?
Možno sa snaží predseda vlády nabehnúť na niektoré metódy, ktoré používajú politici na východ od našich hraníc, najmä keď vidí, ako sú účinné. Obávam sa však, že je priepastný rozdiel medzi tým, ako prezident Putin nadväzuje na Katarínu II., a tým, ako sa pán Fico stavia do úlohy následníka vodcu zbojníckej družiny. Niežeby komunisti nemohli byť nacionalisti. Baťko Mináč sa po prvej vypitej fľaši pálenky tiež menil na ľudáka... Potom ale na Slovensku nemáme modernú ľavicu, ale len jej kašírovanú podobu, ktorá deštruovala ľavicové prostredie okolo seba.
Výroky Mareka Maďariča o kapitalistoch, ktorí vlastnia médiá, keď tí najväčší kapitalisti mu sedia priamo v poslaneckom klube, alebo sú dokonca zakladateľmi Smeru, sú toho dôkazom. Bude slovenská ľavica ešte predtým, ako sa etabluje aj na európskej pôde smerovať k tomu, čo sa dnes cudne nazýva etnosocializmom a v 20. storočí bolo národným socializmom? To by však bola deštrukcia našej európskej budúcnosti. Aké trpké bude ovocie, ktoré budeme zbierať pod týmto stromom. Lebo, ako sa píše v biblii - stromy poznáš po ovocí.
Magdaléna Vášáryová, poslankyňa NR SR (SDKÚ-DS)