Enormná výška ceny ropy, ktorá bola v očiach väčšiny ekonomických analytikov ešte pred dvomi rokmi absolútne iluzórna, sa stala bežnou realitou a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mohlo prísť v krátkodobom horizonte k jej radikálnejšiemu poklesu. Je zrejmé, že hoci neboli ešte prezentované žiadne ucelené národné adaptačné stratégie na túto novú situáciu, uvedené tendencie nútia štátne administratívy horúčkovito pracovať na dlhodobých scenároch a pripravovať sa na najhoršie. Niet divu. V roku 2010 by mal byť dosiahnutý tzv. peak oil (absolútny vrchol produkcie ropy) a od tohto obdobia by jeho produkcia mala klesať, až k roku 2040, kedy sa ráta s vyčerpaním všetkých v súčasnosti známych ložísk.
Väčšina prestížnych medzinárodne uznávaných analytikov (z Goldman Sachs, CIBC, IAE) preto ráta s tým, že už v priebehu 3 -- 4 nasledujúcich rokov dosiahne cena čierneho zlata 225 -- 250 USD za barel a tejto úrovni sa postupne prispôsobia ceny aj ostatných nosičov energie.
Predchádzajúci optimizmus medzinárodných trhov vyplývajúci z pozitívnych odhadov týkajúcich sa využívania ropných alternatív sa rýchlo vytráca vo virvare nových a nových informácií týkajúcich sa negatívnych dosahov ich spaľovania. Spotreba všetkých druhov energií však ďalej bezprecedentne rastie vo všetkých svetových regiónoch, akoby si v ošiali celkovej optimistickej atmosféry hospodárskych úspechov ani nevšímali, koľko a čím za ňu zaplatia. Alternatívou sa nestala ani exploatácia ropných bridlíc a bitúmenových pieskov v Kanade, keďže priame náklady na získanie barelu ropy dosahujú takmer 100 USD.
Spotreba ropy stále rastie
Podľa názorov popredných odborníkov možno identifikovať štyri hlavné dôvody vzniknutej neradostnej situácie. Prvým je fakt, že bezprecedentný hospodársky rast od začiatku milénia rýchlo vstrebal existujúce energetické rezervy a napr. denná spotreba ropy je pravidelne vyššia ako jej maximálna ťažba. Keďže väčšina najväčších hráčov na energetickom trhu - hlavne pod tlakom svojich akcionárov i z dôvodu optimistických výhľadov - minimalizovala po ropných šokoch svoje investície do tohto sektora a nepripravila nové kapacity, nutne prišlo k značnému previsu dopytu voči aktuálnej ponuke. Aj keď vo väčšine prognóz spotreby palív sa rátalo s novým ázijským centrom ekonomickej sily, nikto ani vo sne neuvažoval o tom, že bude tak dlhodobo expandovať a že v tomto regióne nastanú "hviezdne časy", najmä pre čínsku a indickú ekonomiku. Už vôbec sa nedomyslelo, aký rast domáceho dopytu po surovinách a energii to vyvolá. Údaje OECD potvrdzujú, že od roku 2005, asi 2/3 prírastku ťažby ropy a dodávok zemného plynu a asi 1/3 elektrickej energie v rámci svetového hospodárstva "zaparkovala" v čínskych a indických firmách. Svet si navyše nevšimol, že Čína sa na svoju expanziu dlhodobo pripravovala. Jej zahraničné investície, hlavne v Angole, Kongu, Sudáne, Latinskej Amerike, ale aj vo Vietname, jej zabezpečujú o. i. denne 4 mil. barelov ropy, čo je asi 50 percent jej spotreby. Ďalšie dva milióny barelov ťaží doma a priemerné náklady na túto ťažbu sú pod 40 USD/bbl., čo je asi tretina svetovej ceny. To vysvetľuje, prečo je schopná ďalej profitovať z vývozu výrobkov s nízkou mierou pridanej hodnoty a z unikátne vysokých cien ropy, popri nízkej cene práce, si ešte vytvoriť komparatívnu výhodu.
Napriek vysokým cenám palív sa do popredia tlačia aj ďalší ázijskí dravci a svoje pozície revitalizuje aj Japonsko. Svetové hospodárstvo už niekoľkokrát zažilo obdobnú nerovnováhu a reagovalo na ňu podľa odskúšaných receptov: riadeným poklesom rastu, racionalizáciou spotreby palív, ktorú spoľahlivo evokovala výška ceny ropy a znižovaním jej mernej spotreby. Je paradoxné, že aj napriek tomu, že napr. krajiny OECD potvrdzujú, že za posledné dve dekády klesla táto spotreba o polovicu (a platí, že každé percento prírastku HDP je odprevádzané polovičnou úrovňou spotreby energie), tak asi zdvojnásobenie tohto produktu v tom istom období vyvolalo v absolútnom pohľade rast celkovej spotreby o ďalších 50 %.
Pokles dolára
Ako druhý najzávažnejší faktor sa ukazuje dlhodobý pokles kúpnej sily a stability amerického dolára. Aj v tejto oblasti dlhodobo panovali určité zákonitosti. Najväčší vývozcovia ropy pozerajú na jej hodnotu čoraz častejšie nie podľa výšky úhrady v petrodolároch, ale podľa reálnej kúpnej sily tohto peňažného ekvivalentu. Z tohto dôvodu pokles reálnej kúpnej sily USD za posledné 4 roky -- zvýraznený prudkým rastom ceny zlata -- na menej ako polovicu, prirodzene vyvolal prudké proti reakcie. Čoraz viac európskych odborníkov k týmto hlavným faktorom pridáva ešte na prvý pohľad menej významné, ale v syntéze hrozivé riziká vyplývajúce z obrovského objemu štátnych aktív nominovaných v USD (Čína -- 1,5 bil. USD, Japonsko -- 0,9 bil. USD, Rusko 0,6 -- 0,8 bil. USD, atď.). K tomu treba prirátať pre USD vysoko rizikovú hrozbu viacerých krajín, vedených Iránom, prejsť na zúčtovanie obchodov s energetickými nosičmi (zatiaľ len so zemným plynom) od USD na euro. S touto iniciatívou prišla ešte v roku 1998 vtedajšia iracká vláda a skutočnosť, že v súčasnosti je v paľbe geopolitickej kritiky Irán, vyvoláva u viacerých renomovaných odborníkov na medzinárodnú politiku (J. Stiglitz, P. Krugmann, ai.) legitímne otázky, či jednou zo skutočných príčin neustálych atakov americkej administratívy na tento región nie je aj prílišné uvedomenie si faktu, že takáto zmena by znamenala pre USA nielen hospodársku katastrofu a definitívnu stratu pozície dolára v medzinárodných platbách, a teda v konečnom dôsledku aj definitívne ukončenie americkej ekonomickej, vojenskej, ale asi aj politickej dominancie vo svetovom hospodárstve.
Ťažba ropy ide na doraz
Tretím faktorom je miznúca účinnosť ochranných mechanizmov, ktoré mala svetová ekonomika voči podobným situáciám vybudované (strategické zásoby ropy a zemného plynu krajín OECD približne na 90 -- 120 dní, schopnosť dodatočne zvyšovať ťažbu ropy -- OPEC, komplementárny charakter palív, ai.). Možno to vysvetliť tým, že najmä ťažba ropy ide na "doraz" už tretí rok a nie je v súčasných schopnostiach dodávateľov ropy produkovať denne viac ako 85 -- 87 mil. barelov, čo je 1 -- 3 mil. bbl. menej ako je jej priemerná denná spotreba. Toto napätie sa premietlo do situácie, že na každý výpadok v ťažbe, rafinácii, preprave, či už z dôvodu technickej poruchy alebo klimatických výkyvov, pokles úrovne strategických zásob alebo len reakcie predstaviteľov krajín exportujúcich palivá, okamžite reagujú komoditné burzy a ich "býčie" správanie sa následne elektrizuje nielen ceny palív, ale v poslednom období aj ceny ostatných strategických surovín, no najmä potravín. Podobne je to aj so zemným plynom, ktorého je zatiaľ relatívny dostatok, ale nie sú k dispozícii potrebné prepravné siete, skvapalňovacie a regazifikačné terminály (LNG), resp. neboli ukončené také investície v oblasti jeho ťažby, ktoré by závažnejším spôsobom odľahčili energetickú situáciu. Kapacity, ktoré už mali byť pripravené na produkciu, sú utlmované množstvom rôznych ekonomických bariér a diferencovaných politických strategických záujmov (Rusko).
Príklady zrušených projektov v Kazachstane, embarga voči Iránu, ale aj nejasné osudy zahraničných investícií v Rusku a v Strednej Ázii, nečitateľná politika najväčšieho svetového dodávateľa plynu -- ruského Gazpromu -- alebo "podmínovanie" projektu nového plynovodu Nabucco, sú len niekoľkými čriepkami v mozaike odpovedí na otázku: prečo? Je zrejmé, že značná previazanosť a rôznorodosť záujmov na svetovom energetickom trhu bude mať zasa nejakého víťaza a asi aj veľa porazených. Ak bude dopyt po rope a zemnom plyne rásť tak ako doteraz, získa ich len ten, kto ju bude schopný zaplatiť, či už za 150 alebo 200 USD za barel, resp. 300 -- 400 USD/tisíc
m3 plynu. Prirodzene to vyvolá mnoho problémov pre každú zúčastnenú stranu. Nosnými otázkami budú: na čom zarobiť tak efektívne, aby bolo možné toľko zaplatiť, čo budú robiť tí, čo platiť nebudú môcť a na čo (okrem vojenskej ochrany svojich nálezísk) rekordné príjmy využijú tí, ktorí budú tieto suroviny vyvážať?
Špekulácie na burzách
Štvrtým čoraz častejšie prezentovaným vysvetlením súčasných cien energie je vplyv špekulácií na najväčších finančných a komoditných burzách. Je fakt, že neistoty v ekonomickom napredovaní východnej Ázie a Ruska, hypotekárna kríza v USA s rozsiahlymi dosahmi na všetky svetové finančné trhy, ako aj neustále upadajúci americký dolár vyvolávajú ohromný hlad po nových možnostiach ako "zarobiť" a akcionárom vynahradiť straty, ktoré nedávno na týchto trhoch zaznamenali. V princípe nebolo nič ľahšie ako sa vrátiť k úspešným "trikom" osvedčeným počas ropných šokov. Tomu nahrávala nielen vysoká "našponovanosť" v zásobovaní palivami, ale aj nečakané drobné poruchy, ktoré sa v kvalitnej "réžii" médií stávali v očiach obchodníkov, ale aj spotrebiteľov hrozbou, na ktorú treba okamžite reagovať, najmä zabezpečením si budúcich ropných dodávok. Ďalším dôvodom je systém zdaňovania palív. Pokiaľ dnes platí Európan za liter benzínu vyše 2 dolárov a Američan narieka, lebo liter ho už pomaly stojí polovicu, tak vysvetlenie netkvie vo výške ceny ropy alebo rozdielnej konkurencieschopnosti EÚ a USA, ale vo vysokej miere európskeho zdaňovania palív. Táto nevýhoda, ktorá na prvý pohľad deklasuje európskych spotrebiteľov, však pôsobí na ropný trh niekedy aj racionalizačne a súbežne vytvára zdroje na odstraňovanie vznikajúcich nerovnováh. Naproti tomu v USA nielenže nezadáva dôvod palivá šetriť, ale rozdielne ceny sú priestorom na veľké špekulácie. Preto ak prichádza k zásobovacím poruchám v USA, dopravcovia skúpia na spotových trhoch v Rotterdame voľný benzín a jeho finálna cena, vrátane dopravy, je ešte stále nižšia ako v EÚ a umožňujúca mimoriadny zisk. Tieto fenomény sú zatiaľ neodstrániteľné. Pokiaľ bude poskytovať svetový trh priestor na dosiahnutie takýchto benefitov prekrývajúcich vznikajúce riziká, alebo pokiaľ nepríde k dlhodobejšej rovnováhy v zásobovaní ropného trhu, musí sa s nimi rátať.
Odpoveď, ako riešiť kopiace sa problémy súvisiace s rastom cien a rýchlo sa zhoršujúcou dostupnosťou energetických zdrojov, iste nie je jednoduchá. Je isté, že ju nevyrieši trh sám. Účinnosť adaptačných opatrení, a tým aj obnova rovnováhy na energetických trhoch bude závisieť od celkovej schopnosti úspešne revitalizovať medzinárodnú ekonomickú rovnováhu, schopnosti koordinovať a prispôsobovať hospodárske stratégie najvýznamnejších účastníkov tohto trhu a získať pre ňu potrebnú politickú podporu.