Kritériá zavedenia euromeny splníme, pretože deficit verejných financií je vecou nástrojov fiškálnej politiky vlády. Pokiaľ ide o infláciu, tá je vo "funkčnej náplni" nezávislej menovej politiky NBS. Guvernér pritom potvrdzuje plnenie normy. Kto teda dnes hovorí o zodpovednosti len vlády za plnenie konvergenčných kritérií, a nie aj NBS, nehovorí pravdu. Uvedené konštatovanie je dôležité pre pochopenie, že po vstupe do eurozóny zodpovedá slovenská vláda predovšetkým len za plnenie a udržanie deficitu verejných financií. Ale za nízku infláciu aj nadnárodná menová politika Európskej centrálnej banky. Ako sa teda bude naša ekonomika po zavedení novej meny ďalej vyvíjať, aká bude životná úroveň občana, to závisí od národnej fiškálnej politiky vlády a nadnárodnej menovej politiky Európskej centrálnej banky.
Kritériá bez rovnováhy
Starí členovia EÚ stanovili kritériá na vstup do EMS podľa ich makroekonomických parametrov, ktoré v porovnaní s dnešnými, týkajúcimi sa predovšetkým ročného nárastu HDP nových krajín únie, sú polovičné. Ak teda priemerný ročný nárast HDP je viac ako 8 percent, je pre nové krajiny únie, v súlade so zákonom ekonomickej rovnováhy, problém zabezpečiť infláciu na úrovni pod 3 percentá. Ktorá krajina to chce dosiahnuť, musí dočasne uplatňovať aj krátkodobé reštriktívne nástroje, za ktoré sme z nepochopiteľných dôvodov kritizovaní. Pritom je zaujímavé, že Eurostat prichádza so zmenami pravidiel týkajúcich sa započítavania niektorých položiek do verejných financií len pár mesiacov pred termínom posudzovania plnenia kritéria deficitu verejných financií pod 3 percentá. A za prípadným otvorením kapitalizačného piliera vidí len snahu vlády dočasne pokryť deficit bez trvalej udržateľnosti. Ak rovnaké pravidlá boli uplatňované aj pri posudzovaní iných krajín uchádzajúcich sa o vstup do EMS, je to v poriadku, ale keď nie, bude mať premiér Fico v niečom pravdu.
Inflácia bez dosahu
Makroekonomický ukazovateľ inflácia bude po zafixovaní menového kurzu a očakávanom raste HDP ročne o viac ako 5 percent problém, ktorý je mimo dosahu vlády. Pred zavedením eura sa vláda síce snaží aj regulovaním cien niektorých druhov energií ovplyvniť dočasne infláciu, ale po zavedení to bude predovšetkým otázka k ECB, ktorá svojou rovnakou úrokovou sadzbou nastavuje podmienky inflácie v celej eurozóne. A že to bude mať vplyv na fiškálnu politiku vlády v budúcich rokoch, sa nespochybňuje. Inflácia išla po zavedení eura takmer všade hore a pôjde aj u nás, a to aj napriek očakávaným opatreniam vlády, pričom sa hovorí o kódexe. Centrálne banky všade na svete sa k problematike inflácie stavajú tak, že za jej nárast v prípade výrazného posunu cien (predovšetkým energetických zdrojov) nezodpovedajú a skôr svoju úrokovú politiku orientujú na finančný trh, ktorého úverové podmienky vedia ovplyvniť.
V odborných článkoch sa však málo diskutuje o problematike dosiahnutia súladu medzi národnou fiškálnou a nadnárodnou menovou politikou, ktorú ani držitelia Nobelových cien za ekonomiku zatiaľ nevedia teoreticky vysvetliť. V praktickej rovine sa síce hovorí o kontroverznej európskej zmluve či harmonizácii daňového základu alebo ešte horšie sadzby, ale to je pre našich občanov tá najhoršia správa. Keď k tomu pripočítame, že na výplatu dostaneme menší počet bankoviek a viac mincí, síce s vyššou hodnotou, ale pri uplatnení parity kúpnej sily a pri približovaní sa našich cien k Západu, za ne kúpime asi menej, tak si treba nástrahy zavedenia eura u nás ešte dobre odborne prediskutovať.
Róbert Hölcz, ekonóm