Občania si často kladú otázku, čo môžu priniesť parlamentné voľby okrem známych tvárí, ktoré v rôznych stranách rotujú v rozmanitých funkciách. Môžu si klásť niekoľko základných otázok. Najviac ich bude určite zaujímať to, ako sa k obyvateľom správa vláda. Všetky politické strany súťažiace o priazeň voličov sa snažia jedna od druhej odlíšiť tak, že často z muchy robia slona a nepodstatné rozdiely nafukujú do nekonečných rozmerov. Ani jedna z nich sa neusiluje o nahradenie štátu iným mechanizmom distribúcie peňazí, ktoré sa vyberajú od obyvateľov v mene človeka a v mene blaha človeka.
Politický cyklus
Správanie politických strán sa dá vysvetliť teóriou oportunistického podnikateľského politického cyklu (opportunistic political business cycle). Je určitým druhom politického podnikateľského cyklu, v ktorom je výmena fáz podnikateľskej aktivity, alebo ak chcete, výmena podnikateľských cyklov iniciovaná oportunistickým správaním vlády. Stručne povedané, v závislosti od správania vlády sa správajú aj podnikatelia.
Vláda (policy maker) sa snaží použiť dostupné makroekonomické nástroje (policies) s cieľom víťazstva vo voľbách a kvôli zachovaniu moci. Model oportunistického politicko-podnikateľského cyklu navrhol William Nordhaus v roku 1975 v práci The Political Business Cycl. Ako ekonomické indikátory Nordhaus používa infláciu a nezamestnanosť. Ak sa na ne orientujú voliči, podľa nich hodnotia existujúceho politika. Nordhaus posúdil model "krátkozrakých" voličov s krátkou pamäťou. V tomto modeli oportunisticky naladený politik nemá preferencie vo vzťahu k inflácii a nezamestnanosti.
Politik, snažiac sa zachovať si svoju pozíciu, priamo pred voľbami robí expanzívnu menovú politiku (politiku zvyšujúcu množstvo peňazí). Vďaka nej sa úroveň nezamestnanosti znižuje kvôli pozitívnemu peňažnému šoku. V období, ktoré nasleduje po voľbách, vysoká úroveň inflácie núti politika, aby robil reštriktívnu menovú politiku, ktorej podstatou je obmedzenie množstva peňazí v obehu. Je to kvôli tomu, aby znížil inflačné očakávania, a zachováva podobnú politiku, aby dosiahol relatívne nevysokú úroveň inflácie do ďalších volieb. Potom sa cyklus opäť opakuje.
Tie isté hrable
Kritika modelu W. Nordhausa bola zameraná na správanie sa voličov, ktorí "stúpajú na jedny a tie isté hrable" každé voľby. Určité otázky vyvolávajú okolnosti využitia menovej politiky, lebo v mnohých krajinách menovú politiku robia nezávislé inštitúcie, ktoré nie sú závislé od výkonnej moci, ktorá je výsledkom volieb. Myšlienky W. Nordhausa našli rozvoj v teóriách racionálnych očakávaní. Venoval sa jej Kenneth Rogoff v práci Rovnováha politicko-rozpočtových cyklov. Oportunistický podnikateľský cyklus W. Nordhausa s využitím teórie racionálnych očakávaní dostal názov racionálny politický podnikateľský cyklus (rational political business cycle).
(dokončenie zajtra)
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca