Zavedenie eura sprevádza nákladná kampaň, akoby išlo o čosi zvláštne a u nás nepoznané. Starší občania prežili až 6 zmien zákonných platidiel na našom území a všetky sa udiali bez veľkých kampaní a prepočtových kalkulačiek. Jednoducho sa uplatnil prepočítavací pomer a vznikli nové ceny.
Iba na kampaň minieme 130 miliónov korún, presviedčame koho sa len dá aby sa na túto zmenu dôkladne pripravil. Objavujú sa aj hrozby, že nepripravení podnikatelia môžu stratiť schopnosť konkurovať, a dokonca môžu aj skrachovať. Občanom chystáme obrázky s novou menou a prepočtové kalkulačky. Nie je to všetko iba preexponovanie očakávanej zmeny a podcenenie schopností občanov? Veď väčšina podnikov a podnikateľov si nové ceny utvorí podľa prepočítavacieho pomeru medzi korunou a eurom. Tí, čo exportujú, poznajú euroceny a vedia sa rýchlo prispôsobiť novej mene. Pre nás všetkých je dôležitou otázkou, ako sa uskutočnia cenové prepočty. A sme pri morálke. Ak sa pri nich uplatní chytráctvo a zisková nenásytnosť, také rozšírené u nás, potom nepomôžu apely, pakty stability či morálny tlak na poctivosť. Ani v období pred zavedením, a tobôž nie po zavedení eura.
Viditeľný krok k významnému zvyšovaniu cien, ešte v tomto a budúcom roku, oznamujú poľnohospodári. A nielen oni. Odvolávajú sa na nedostatok určitých produktov a tvrdia, že ak teraz nezvýšia ceny, po zavedení spoločnej meny už nebudú môcť. Ceny chcú zvýšiť o 10 až 15 %. Tým vzrastú ceny potravín a následne sa zvýši tlak na mzdy a dôjde k špirálovitému zvyšovaniu ostatných cien. Je toto zvyšovanie cien špekulatívne alebo odôvodnené? Zarážajúci na tom je názor, že teraz alebo nikdy. Pritom nemalé sumy poľnohospodárom prichádzajú zo zdrojov EÚ i zo štátneho rozpočtu. Alebo v prípade elektrickej energie, keď výrobcovia i rozvodné závody dosahujú vysoké zisky.
Vstup do eurozóny s takýmito cenovými podnetmi neveští veľa dobrého. Mravoučný kódex zapadne prachom a cenová voľnosť ponúkne ďalšie neekonomické príležitosti. Napriek želaniu politikov, aby toto obdobie bolo cenovo stabilné, aspoň pol roka po zavedení eura.
Kampaň zdôrazňuje obdobie duálneho oceňovania, kde sa dozvieme, že napr. obyčajný rožok za 1 Sk bude stáť 0,0294 eura (pri prepočte 34 SK/EUR). Málo si však všíma obdobie po zavedení eura, keď sa otvoria dve príležitosti: zaokrúhľovanie cien a cenové vyrovnávanie s okolitými krajinami. V prípade rožka sa nová cena zaokrúhli smerom nahor z dôvodov, že najmenšou jednotkou je cent, teda na cenu 0,03 eura. Rožok by bol o 2 % drahší. V kampani sa tvrdí, že sa ceny nezvýšia.
Vyrovnávanie cien s okolím vyvolá ešte väčšie cenové pohyby. Odvolávanie sa na morálku pre udržateľnosť kritéria inflácie bude neúčinné. Morálka v hospodárstve nie je. Spoľahlivá ochrana nie je.
Euro nemusí spôsobiť bankroty alebo poškodiť Slovensko, ako niektorí tvrdia. Pokiaľ sa podarí udržať infláciu na uzde a mzdová expanzia nespôsobí lavínovité šírenie inflačných podnetov. Neznámy účinok na hospodárstvo bude mať aj mzda v eurách. Veď napr. v priemysle je nominálna mzda okolo 600 eur, v stavebníctve 460 eur, dôchodcovia dostanú okolo 240 eur. Pri raste cien a ich rýchlom vyrovnávaní vznikne menový šok vyvolaný novou menou a cenami.
Opakovane sa ponúkne otázka: Boli sme ekonomicky pripravení na takýto šok, nebolo by vhodnejšie najskôr priblížiť sa k priemerným cenám a mzdám v našom okolí, vyrovnať dnes ešte veľké rozdiely medzi nami a ostatnými vyspelejšími krajinami EÚ, a až potom zaviesť euro?
Autor bol v rokoch 1991 -- 1992 ministrom financií SR
citát: Málo si však všíma obdobie po zavedení eura, keď sa otvoria dve príležitosti: zaokrúhľovanie cien a cenové vyrovnávanie s okolitými krajinami.
Jozef Dančo, ekonóm