Európsky súd pre ľudské práva sa niekoľko rokov zaoberal sťažnosťami transsexuálov (osôb so zmeneným pohlavím operáciou), ktorí po neúspešných sporoch vo svojich členských krajinách Európskej únie sa dožadovali satisfakcie v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne išlo o právo na rešpektovanie súkromného života, pokojné užívanie majetku a zákaz diskriminácie.
Jedným z prípadov bol spor Lindy Grantovej, britskej štátnej občianky, proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska. Rodný list sťažovateľky uvádza mužské pohlavie. Slúžila v armáde a potom pracovala v policajnom zbore. Vo veku 26 rokov sa podrobila operácii na zmenu pohlavia. Po operácii sa prezentovala ako žena, bola identifikovaná ako žena v preukaze národnej poisťovne a platila ako žena odvody do poistného systému.
V sérii prípadov týkajúcich sa postavenia transsexuálov, najmä vo Veľkej Británii, boli problémy právneho uznania pohlavia. Išlo o návrhy transsexuálov zmeniť register narodení a vydať rodný list, ktorého obsah a povaha by sa odlišovali od pôvodného záznamu.
Aj keď Európsky súd v počiatkoch odmietnutie vlády Veľkej Británie zmeniť register narodení a vydať rodné listy transsexuálov nepovažoval za zásah do práva na rešpektovanie súkromného života (rozhodnutie nechal na voľnú úvahu štátu), rozsudkom v spore Christiany Goodwin proti Spojenému kráľovstvu došlo k podstatnej zmene. Podľa argumentácie súdu v týchto prípadoch došlo k narušeniu ich práva na súkromný život v rozpore s článkom 8 Dohovoru. Názor bol odôvodnený s poukázaním na "osobné okolnosti sťažovateľov ako transsexuálov, súčasných lekárskych a vedeckých poznatkov, stavu európskeho a medzinárodného konsenzu, vplyvu na register narodení a zvážení spravodlivej rovnováhy verejného záujmu so záujmom individuálnych sťažovateľov pri získaní právneho uznania ich zmeny pohlavia ".
Britské úrady, po predmetnom rozsudku, prijali zákon o uznaní pohlavia. Podľa tohto zákona jednotlivci, ktorí spĺňajú určité kritéria, môžu požiadať Výbor pre uznanie pohlavia o vydanie certifikátu o uznaní pohlavia, čo umožňuje jeho právne uznanie. Sťažovateľka v spore namietala aj skutočnosť, že ministerstvo sociálneho zabezpečenia jej odmietlo platiť starobný dôchodok od štátu po dosiahnutí 60 rokov, rovnako ako ostatným ženám. Pred aprílom 2005 transsexuál, ktorý zmenil mužské pohlavie na ženské, mal nárok na starobný dôchodok od štátu až po dosiahnutí 65 rokov, ako keby bol mužom, nie 60 rokov ako žena.
Úrady sociálneho zabezpečenia pohlavie osoby na účely dôchodkového veku určovali podľa biologického pohlavia a argumentovalo sa aj tým, že zákonodarca nikdy neuvažoval o možnosti rozlišovať medzi ženami biologicky (od narodenia) a spoločensky (ktoré sa stali ženami po absolvovaní príslušnej operácie).
Zmenou vnútroštátneho práva na základe rozhodnutia Európskeho súdu, vydaním certifikátu o uznaní pohlavia, sa akceptuje aj právo sťažovateľky na poberanie starobného dôchodku, aké prináleží ženám. Odopretie výplaty jej starobného dôchodku bolo považované za zásah do jej práva na majetok a porušenie zákazu diskriminácie.
Darina, Ličková, sudkyňa Najvyššieho súdu SR