Zbytočné nádeje v roku 2006 mali tí, ktorí si mysleli, že nová parlamentná väčšina dá konečne STV a SRo pokoj - pamätáme si ľúbezné rečičky, ako dajú ruky preč od nich. Zbytočne sme dúfali, že po rokoch experimentov vo verejných médiách podľa vzoru Lysenko sa politici poučia. Len naivní alebo demokracii oddaní občania si mysleli, že jedinou starosťou novej politickej elity bude zabezpečiť racionálny prísun peňazí do obidvoch inštitúcií verejnej služby. Nie, nebude tomu tak. Po lišiackom kľučkovaní, pretvarovaní sa, Smer-SD a jeho koaličné prívesky ukázali pravú tvár (presnejšie - ksicht) a chcú občanom ukradnúť STV a SRo - aj keď je pravda pravdúca, že väčšine z nich je to úplne jedno. Politici sa poučili z tejto ľahostajnosti a nabrúsili si zuby na konečný útok, v duchu hesla: kedy, keď nie teraz, kto, keď nie my!
Všetci vždy držali na krátkej ekonomickej reťazi médiá verejnej služby, lebo vedeli, že ich nikdy úplne neovládnu, nesprivatizujú - okato či skryto. Dusili ich kde sa dalo - Dzurinda STV počas riaditeľovania M. Materáka, Mečiar SRo za riaditeľovania V. Štefka, Fico SRo za riaditeľovania M. Zemkovej. Alebo hýčkali v bavlnke miliardovej dotácie STV - Dzurinda za riaditeľovania R. Rybníčka, či Mečiar získal SRo za riaditeľovania J. Rezníka ml., Fico bohato odmenil honorom tých rozhlasákov, ktorí mu verne a dobre ukrytí pod obrátenou pyramídou pred voľbami v roku 2006 slúžili.
Táto vláda chystá ešte jednu mediálnu "ošklivosť" - zástrčkový zákon - budeme za STV a SRo platiť všetci, čo máme elektrinu. Už nebudú koncesie, z ktorých sa dá vyzuť odhlásením prijímačov na pošte. A tu je to čaro chceného - najprv nám dajú zástrčkový zákon a potom si prisvoja STV a SRo. Zo zástrčkového zákona sa nevyzujeme a tak budeme pekne krásne platiť Ficovi, Mečiarovi a Slotovi (a aj prezidentovi Gašparovičovi) ich propagandistické vysielanie. Tragickejší koniec verejnej mediálnej služby si neviem ani predstaviť.
Peter Turčík, editor Názorov a analýz HN