Lesnícka veda a výskum sú v európskych štátoch vrátane Slovenska v hlbokej kríze, najmä v biologických vedných disciplínach. Príčina -- nedostatok peňazí. Zatiaľ čo vo vedných oblastiach 5. rámcového programu EÚ získalo lesníctvo 31 lesníckych projektov, v 6. rámcovom programe v roku 2005 to bol iba jeden lesnícky integrovaný projekt.
Lesnícki vedci a EÚ
So zreteľom na urýchlenie rozvoja vedy a výskumu sa v EÚ zaktivizovali dve veľké lesnícke vedecké komunity. Prvou je neformálne združenie Národných lesníckych výskumných ústavov v Európe, ktoré združuje 46 výskumných inštitúcií a chcú vytvoriť spoločnú stratégiu. Druhou aktivitou je Technologická platforma, ktorú EÚ podporuje pod názvom Forest Based Sector združujúci lesníctvo, drevárstvo, producentov papiera a celulózy a využívateľov biomasy a iných produktov lesa. Jej cieľom je na úrovni únie presadzovať komplexný lesnícky výskum. Teda od lesa až po finálny produkt, od ekologických funkcií lesa cez ekonomiku až po sociálnu funkciu.
Podľa ministerských konferencií na úrovni EÚ medzi najzávažnejšie úlohy lesného hospodárstva patria:
trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, zachovanie a zveľadenie biodiverzity, adaptácia lesov na globálnu klimatickú zmenu, plnenie sociálnych funkcií lesov pre rozvoj vidieka, ekonomická životaschopnosť trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, funkcia lesov v krajine, lesy ako súčasť chránených území a ochrany prírody (NATURA 2000).
Strategické ciele
Stav lesov v Európe a ich funkcie si vyžadujú vedecké aktivity. Preto sa definujú strategické ciele a hľadajú sa zdroje financovania. Strategickým zámerom v biologickej vede EÚ je Vedomostná bioekonomika. V lesníctve sa tento strategický smer definuje ako "udržateľné obhospodarovanie lesných zdrojov (mnohofunkčnosť, rozvoj vidieka, biodiverzita, globálne zmeny, biele a zelené biotechnológie)".
Aké sú strategické zámery lesníckej vedy v Európe? Podľa Júliusa Novotného, riaditeľa Národného lesníckeho centra, hlavný strategický zámer lesníckeho výskumu vychádza z dokumentu Európskeho lesníckeho výskumného ústavu (EFI) Joensu a uvádza 5 hlavných výskumných cieľov:
1. Les a súvisiace ekosystémy, 2. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, 3. Mnohofunkčnosť lesných ekosystémov, 4. Služby a pôžitky z lesa: zabezpečenie a splnenie požiadaviek a túžob EÚ pre spoločnosť, 5. Produkčná efektívnosť lesa: zabezpečenie konkurencieschopných tovarov a produktov. Tieto informácie možno využiť aj v 7. rámcovom programe EÚ ako Technologická platforma -- Lesnícky sektor, s vytvorením širokej lesníckej, drevárskej a papierensko-celulozárenskej aktivity. Profesor Novotný upozorňuje, že v januári 2007 EÚ vyhlásila 7. rámcový program, ktorý na vedeckovýskumné granty, vedeckú spoluprácu a mobilitu vedeckých pracovníkov má sumu 54,585 mld. eur na roky 2007 -- 2013.
Hlavným právnym dokumentom tohto programu je rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady EÚ pre výskum, technologický rozvoj a demonštrácie. V rámci 7. rámcového programu vytvorila Európska komisia koncepciu Technologickej platformy pre lesnícky sektor, ktorá spája producentov, priemysel, výskumné inštitúcie a riadiace orgány na európskej úrovni s cieľom definovať dlhodobý výskumný program, založený na spoločnej vízii výskumu a rozvoja lesníckeho sektora, na národnej a európskej úrovni súkromného i verejného sektora.
Naplniť víziu
Spoločná vízia lesníckeho sektora do roku 2030 je takáto: má kľúčovú úlohu v trvalo udržateľnej spoločnosti, zahŕňa konkurencieschopný, vedomostný priemysel, ktorý podporuje široké využitie obnoviteľných lesných zdrojov. Súčasne sa snaží zabezpečiť svoj spoločenský prínos v rámci globálnej konkurencieschopnej európskej ekonomiky na biologickom základe zohľadnením požiadaviek zákazníkov (odberateľov).
Podmienkou úspešného presadenia lesníckeho výskumu v Európe, najmä vo väzbe na zdroje EÚ, je zjednotenie lesníckej vedeckej komunity, definovanie jej záujmov a zjednotenie jej priorít, ktoré budú mať politickú a spoločenskú podporu. Treba eliminovať súčasnú fragmentáciu lesníckeho výskumu do rozličných programov. Lesnícke inštitúcie musia naformulovať spoločnú vedeckovýskumnú stratégiu a vytvoriť efektívny systém komunikácie s Generálnym riaditeľstvom pre výskum a podpornými generálnymi riaditeľstvami, ako je poľnohospodárstvo a ekológia. Pritom uskutočniť priority Lesníctvo alebo Agro-lesníctvo, prípadne Les v krajine. Na to je potrebné silné lesnícke zoskupenie, ktoré ovplyvní priority v bio- a ekovýskume v rámci EÚ a Európy.
My a Európa
Po vstupe Slovenska do EÚ majú slovenská lesnícka veda a výskum jedinú cestu vývoja -- integráciu do európskeho výskumu. Podľa riaditeľa NLC J. Novotného sa najskôr musí integrovať na národnej úrovni. Treba vytvoriť národný model pre kooperáciu, spoločný výskumný program a spoločnú vedeckovýskumnú lesnícku stratégiu. Kým sa však tento výskum bude rozdeľovať do troch rozdielnych inštitúcií (univerzity, SAV a rezortný výskum), sú takmer nemožné na rovnakých princípoch koordinácia, kooperácia a integrácia na základe spoločnej vedeckovýskumnej stratégie.
Pozitívnu úlohu by tu mohla mať Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied a vytvoriť základňu pre vzájomnú komunikáciu a pragmatické riešenia.
Inak lesnícka veda a výskum nebudú schopné zabezpečiť si svoje miesto, ktoré im patrí na národnej úrovni i v Európe. Určitým krokom k integrácii lesníckej vedy a výskumu na Slovensku bolo vytvorenie Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré združuje štyri špecializované ústavy.
StoryEditor