V súvislosti s podpisovou kampaňou žiadajúcou vypísanie referenda o vstupe do NATO sa mláti príliš veľa prázdnej slamy. Tak na strane jej organizátorov, ako aj odporcov a zástancov začlenenia do aliancie bez všeľudového hlasovania. Intelektuálne ekvilibristiky jedných i druhých sú zväčša priam brilantné, plné prihlásenia sa k demokracii toho či onoho druhu, ale v záplave krásnych hesiel sa zabúda na základný fakt. A tým je otázka zaručenia bezpečnosti štátu.
Tá by sa mala, ak bude vypísanie referenda aktuálne, aj odraziť vo formulácii otázky. Väčšina najmä starších a menej vzdelaných ľudí totiž má stále v podvedomí zafixovanú charakteristiku atlantickej aliancie z obdobia studenej vojny. Pritom zabúdajú, že nebyť tohto zväzku, ťažko by sa bol udržal v Európe počas viac ako 40 rokov mier, že by len ťažko bolo došlo k helsinskému procesu a následne ku gorbačovskej perestrojke a glasnosti a finálnemu pádu komunistického systému.
Napriek narastajúcemu antiamerikanizmu, Európa akoby zabúdala, že iba transatlantické spojenectvo umožnilo prežiť celému kontinentu a dopomohlo jej západnej časti k vysokej miere stability a prosperity. Pritom nejde o nábožné okiadzanie úlohy USA ako spasiteľa sveta. Nesedí celkom ani verneovské označenie Robur, pán sveta, hoci momentálne sa zdá, akoby sa tak Washington správal.
V súčasnom svete, hoci sa pred 11. septembrom 2001 zdalo, že všetko je takmer v úplnom ažurite, sa znovu píše bezpečnosť veľkými písmenami. Preto by aj prípadná otázka mala byť formulovaná týmto smerom. "Chcete, aby Slovensko malo rovnakú bezpečnosť ako jeho susedia?"
A týmto smerom by mala byť vedená aj verejná diskusia na túto tému, lebo na názornom prípade našich susedov možno najschodnejšie argumentovať a vysvetľovať.
StoryEditor