Vláda navrhuje Národnej rade, aby konštatovala porušenie viacerých zákonov, pričom podľa Ústavy SR takáto právomoc prináleží len súdom. Jasne to hovoria nielen čl. 2 ods. 2 a čl. 141 ods. 2 a 142 ods. 1, ale aj nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 16/95. Nepochopenie Obchodného zákonníka je zrejmé z uznesenia, ktoré konštatuje porušenie jeho §59a, pričom tento sa na žiadnu privatizáciu vôbec nevzťahuje.
O ekonomickej úrovni argumentácie vlády svedčí najlepšie porovnanie privatizácie SPP s privatizáciou Transgasu, českej obdoby SPP. Dvorný ideológ Smeru minister Maďarič v televízii TA3 uviedol, že práve Transgas je dôkazom nevýhodnosti privatizácie SPP, na ktorej Smer kritizuje najmä cenu, to, že sme sa zbavili manažérskej kontroly, to, že nedošlo k reálnej súťaži, a kurzovú stratu. Porovnanie je naozaj zaujímavé, o to viac, že predaje sa uskutočnili v tom istom čase.
Aké sú fakty? Česká vláda (sociálnodemokratická!) predala 97 percent (!!!) akcií Transgasu, a teda sa zbavila akejkoľvek kontroly za 110 mld. Kč, t. j. 151 mld. Sk (podľa vtedajšieho kurzu). My sme dosiahli cenu 130 mld. Sk, ale za predaj 49 percent akcií. Aj v českom prípade predložila nakoniec ponuku len jedna spoločnosť (RWE). Česká vláda rozhodla o predaji v decembri 2001, cena bola zaplatená v máji 2002 a v korunovom vyjadrení došlo z dôvodu posilnenia českej koruny ku kurzovej strate 8 mld. Kč (asi 11 mld. Sk). V Českej republike, napriek zjavne horším parametrom oproti privatizácii SPP, sa privatizácia Transgasu nikdy nestala predmetom politického boja v takej miere, ako to u nás predvádza Smer.
Záver - privatizácia SPP bola na rozdiel od mečiarovských privatizácií štandardným medzinárodným tendrom a prospela tak podniku, ako aj Slovensku. To, čo okolo SPP rozpútal Robert Fico, svedčí o jedinom - máme predsedu vlády, ktorý je klamárom tisícročia.
Ivan Mikloš je bývalý minister financií