Vládny návrh novely živnostenského zákona, ktorý je už v parlamente, prináša pozitívne zmeny. Zavedenie jednotných kontaktných miest, na ktorých začínajúci živnostník vybaví skoro všetko, čo na štart podnikania od úradov (daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa) potrebuje, nahradí maratón z úradu na úrad a zníži administratívne zaťaženie podnikania. Na rozdiel od novely Zákonníka práce, ktorá podnikateľské prostredie zhoršuje, novela živnostenského zákona ho určite skvalitňuje.
Problematickým ustanovením tejto novely je však návrh, aby na jednom živnostenskom liste bol uvedený iba jeden predmet podnikania. Neznamená to, samozrejme, že živnostník s 20 predmetmi podnikania si bude musieť vybrať iba jeden z nich, ale že po novom už bude musieť mať 20 živnostenských listov. Vláda návrh zdôvodňuje potrebou prehľadnosti a jednoznačnosti živnostenských listov. Nie je však jasne vysvetlené, čo nejednoznačné alebo neprehľadné je na tom, ak je na živnostenskom liste uvedených viac predmetov podnikania. A ak by to za problém považoval samotný živnostník, je predsa na ňom a na jeho zodpovednosti, koľko predmetov podnikania si určí - či iba jeden - dva, ktoré reálne robí, alebo aj ďalších 20, ktoré tam má iba tak pre istotu.
Pripusťme však, že pre niektorých živnostníkov by bolo prínosom mať doklad o tom, že podnikajú v jednej konkrétnej oblasti bez toho, aby tam boli vymenované aj ďalšie. Tento problém však možno riešiť aj bez toho, aby sa zaviedlo pravidlo "koľko predmetov podnikania, toľko živnostenských listov", ktoré zasa môžu vnímať ako zbytočnú byrokraciu iní živnostníci. Úplne stačí, keď sa zákon upraví tak, aby výpis zo živnostenského registra mohol na žiadosť podnikateľa obsahovať aj iba jeden alebo len niekoľko živnostníkom žiadaných predmetov podnikania. A na živnostenskom liste ostanú všetky predmety podnikania a tým aj úplná informácia o dotyčnom podnikateľovi.
Nad rámec predloženého návrhu by bolo novelu vhodné doplniť o zavedenie všeobecnej voľnej živnosti. V živnostenskom zákone sú vymedzené určité druhy živností, na ktorých prevádzkovanie je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť (remeselné, viazané), prípadne aj spoľahlivosť (koncesie). Ostatné živnosti sú voľné živnosti a nevyžaduje sa pri nich preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti, stačí splnenie všeobecných podmienok. A je len na rozhodnutí príslušného živnostníka, aké konkrétne predmety podnikania si v rámci voľných živností uvedie. A niekedy aj na úsudku, či svojvôli úradu, či mu tú ktorú činnosť zaregistruj. Stáva sa, že predmet podnikania zaregistrovaný jednému živnostníkovi na úrade A, odmietnu zaregistrovať inému živnostníkovi na úrade B.
Prečo by však nemohla existovať všeobecná voľná živnosť, čiže predmetom podnikania by bolo podnikanie v rozsahu voľnej živnosti? A tá by živnostníka oprávňovala vykonávať všetky činnosti, ktoré spadajú pod voľnú živnosť. Bez toho, aby v prípade, že sa rozhodne rozšíriť svoje aktivity o ďalšiu oblasť, musel utekať na úrad a zaregistrovať si ďalší predmet podnikania. Keďže ide o voľnú živnosť, je to len zbytočný administratívny úkon a neopodstatnená záťaž podnikania.
Na zavedenie všeobecnej voľnej živnosti stačí len drobná úprava vládneho návrhu v druhom čítaní. Drobná úprava, ktorá by však podnikateľom zjednodušila život.
Ondrej Dostál, podpredseda Občianskej konzervatívnej strany