Práve pred desiatimi rokmi čelila Južná Kórea najväčšej finančnej kríze vo svojich dejinách. Mena voľne klesala, banky, priemyselné podniky sa ocitli v kolapse. Kórejčania sa zomkli a vyzbierali sa na zlatý poklad republiky. Krajina má v súčasnosti viac ako 270 miliárd dolárov devízových rezerv. Prognózy na budúci rok predpokladajú ich výšku na úrovni asi 300 miliárd dolárov. Napriek silnej mene export naďalej pokračuje.
Dnes je Južná Kórea silnou, zdravou ekonomikou. Treťou najväčšou v Ázii. Značky ako Samsung, Hyundai, LG sa stali synonymom globálnych lídrov. Značný finančný kapitál umožňuje týmto a ďalším podnikom naďalej expandovať do zahraničia a otvárať nové akvizície. Dôkazom toho je aj čerstvá obchodná zmluva s USA. V podobnom duchu pokračujú rokovania aj s EÚ.
Južná Kórea sa rýchlo stala priemyselne a proexportne rozvinutou krajinou. Avšak teraz sa ocitla v bode, keď sa musí zmeniť na intenzívnu vedomostnú ekonomiku. Do kórejskej spoločnosti môže priniesť pokrok v tomto smere nastupujúca mladá a vzdelaná generácia. Väčšina z nich získala alebo získava vzdelanie v zahraničí na renomovaných univerzitách, najmä v USA.
Určité obavy pretrvávajú z čínskeho vplyvu na kórejský model rozvoja a tlaku na výrobcov. Obavy vzbudzuje to, ak by sa ďalší vývoj vyvíjal podľa "sendvičového modelu" -- špičkové technológie z Japonska kombinované s nízkymi nákladmi na prácu made in Čína.
Priame zahraničné investície sú v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami žalostne nízke. Ich celková výška za deväť mesiacov tohto roka sa odhaduje na 6,3 miliardy dolárov. Oproti minulému roku je to pokles o 16 percent. Navyše investičnú atmosféru komplikujú aj domáci solventní investori, ktorí dávajú prednosť umiestneniu svojho kapitálu mimo domovskej krajiny. V tomto kontexte neprekvapuje záujem kórejských investorov o postkomunistické štáty, najmä o strednú Európu. Lákajú ich dve veci -- výhodná geografická poloha a lacná a súčasne kvalifikovaná pracovná sila. Napríklad na Slovensku je priemerná mzda asi 900 dolárov, Kórejčania zarábajú v priemere dvakrát toľko. Nákladové zaťaženie sa stáva v aktuálnom rozhodovaní o smerovaní investícií najväčších kórejských spoločností najdôležitejším faktorom.
Južná Kórea však nebude môcť naďalej konkurovať nízkymi výrobnými nákladmi, ak sa začne vo výrobnom procese uplatňovať regulácia, ktorá by bola prekážkou investícií. Podľa nedávno zverejneného prehľadu juhokórejskej Obchodnej komory Kórey zostáva nadmerné regulovanie najväčšou prekážkou pre obchodovanie v krajine. Domáci aj zahraniční investori zhodne najčastejšie kritizujú práve regulované prostredie, a to napriek úsiliu o dereguláciu a nastolenie vyšších štandardov. Tento trend by bol v súlade so všeobecným globálnym trendom vrátane investičného režimu a právneho rámca. Napriek tomu ešte stále zostáva v praxi veľa starej byrokracie.
Juhokórejská ekonomika je enormne závislá od exportov a participácie malého počtu podnikov, a tie sa správajú zväčša rezistentne. V správe Kórejskej komisie pre čestné obchodné praktiky sa konštatuje, že 43 podnikateľských rodín vlastní akcie najväčších konglomerácií v hodnote len 9,5 percenta, ale uplatňujú hlasovacie práva reprezentujúce 41 percent akcií.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik