Majetok v dôchodkovom fonde je spoločným majetkom sporiteľov... Takto definuje vlastníctvo úspor paragraf 74 zákona o starobnom dôchodkovom sporení. I napriek tomu, že v tejto definícii nevystupuje žiadne ministerstvo ani poisťovňa, predstavitelia týchto inštitúcií majú pocit, že úspory sú aj ich starosťou. Vyjadrili sa za zmenu tejto definície. Ich výroky nemožno nechať bez komentára.
Úspory sú na rozdiel od štátnych dôchodkov majetkom sporiteľov, a nie nárokom do budúcnosti, ako je to v prípade prvého piliera. To znamená, že úspory sporiteľom patria, sú ich reálne existujúcim vlastníctvom. K vlastníctvu nepochybne patrí možnosť dedenia. Princíp dedenia, starý ako ľudstvo samo, garantuje, že naša snaha o zlepšenie životnej úrovne nevyjde nazmar ani po smrti a bude z nej profitovať naša najbližšia rodina. Ak nemôžem svoj majetok zanechať dedičom, znamená to, že nie som skutočným vlastníkom svojich úspor. Úplný zákaz dedenia by tak znamenal radikálny zásah do koncepcie dôchodkovej reformy - ktorej cieľom bolo nielen zmierniť demografické riziká, ale aj obmedziť politický vplyv na výšku dôchodkov tým, že k úsporám získali sporitelia vlastnícke práva. Našťastie, o takomto zásadnom kroku sa zatiaľ neuvažuje. Avšak ani s čiastočnými zmenami v dedení nemožno súhlasiť.
Navrhovaná podmienka viazanosti zdedených úspor, resp. ich opätovný vklad do systému sporenia, nie je zdôvodniteľná. Úspory predsa slúžili na zabezpečenie osoby, ktorá už nie je nažive, čiže dôvod ich uloženia v dôchodkovom fonde (dočasné obmedzenie vlastníctva) pominul. Dedič je predsa sám buď poistený, alebo je sporiteľom - na dôchodok si odkladá z vlastného príjmu. Prečo by mal zvyšovať objem úspor na dôchodok? Viazanie úspor by bolo výhodné pre správcovské spoločnosti, ktoré by mali tento krok, obmedzujúci vlastnícke práva sporiteľov, odmietnuť v záujme zachovania tváre pred samotnými sporiteľmi.
Uvažuje sa tiež o zdanení týchto úspor. I napriek tomu, že "daň zo smrti" bola na Slovensku pred pár rokmi zrušená. Pritom príčinou zdanenia má byť iba skutočnosť, že úspory nespotrebúva osoba, ktorá si ich odkladala. V súčasnosti nie sú zdanené bežné dôchodky a zdanené nebudú tiež úspory sporiteľov v čase výplaty. Ale v momente dedenia by sa úspory stali predmetom dane. Prečo? Je to snaha zvýšiť prudko rastúce daňové príjmy štátu, alebo odložená forma trestu za vstup do druhého piliera?
Kalkulácia výhodnosti a nevýhodnosti sporenia verzus poistenia v Sociálnej poisťovni nemôže poskytnúť jednoznačnú odpoveď na otázku, či ostať alebo neostať v druhom pilieri. Čísla jednoducho nestačia. Do rozhodovacieho mechanizmu totiž vstupujú aj nefinančné faktory, ako napríklad politická neistota či možnosť dedenia úspor v druhom pilieri. Práve vlastníctvo a možnosť dedenia sa stalo dôvodom, prečo mnohí ľudia preferujú vlastné úspory pred neistým výsledkom poistenia. Obmedzením možnosti dedenia by vznikla umelo vytvorená bariéra znevýhodňujúca sporenie. Spolu s tendenčnými letákmi je to ďalší krok ministerstva práce zameraný na neadekvátne oslabovanie alternatívy, ktorú si dobrovoľne zvolilo 1,5 mil. sporiteľov.
Radovan Ďurana, Inštitút nezávislých ekonomických a sociálnych štúdií, INESS