September je vo Francúzsku mesiacom la rentrée. Väčšina Francúzov sa vracia do práce alebo v každom prípade k svojim zamestnaniam. Prezident Nicolas Sarkozy nabáda svojich krajanov, aby menej filozofovali, čo mali od čias Sartra takpovediac v mentalite, a viac pracovali. Už dlho pred svojím zvolením v máji hovoril o potrebe "pohnúť sa od zariekavania sa k skutkom".
Odkedy sa hyperaktívny Sarko vrátil z hektickej dovolenky, zjavne bol pripravený na konfrontáciu s každou výzvou vo Francúzsku, v Európe a vo svete, sľubujúc rýchle zmeny v zahraničnej politike, ekonomike, školstve, poľnohospodárstve, na pracovnom trhu a vo verejnom sektore. Našiel si pritom čas na vyslovenie svojho názoru na skutočne rôznorodé témy: Alzheimerovu chorobu, architektúru, rugby až po hedžové, termínované fondy. Z Elyzejského paláca vyšiel aj veľký plán pre francúzsky energetický sektor. Spojením štátom kontrolovanej spoločnosti Gaz de France so súkromným gigantom Suez by sa vytvorila jedna z najväčších svetových energetických spoločností. Bez intervencie Nicolasa Sarkozyho by tento projekt nemal veľkú šancu na úspech. Takýto prejav akcieschopnosti hyperaktívneho prezidenta si však v Londýne a Bruseli vysvetľujú ako protekcionizmus.
Len jeden človek môže byť v tomto čase zaneprázdnenejší ako samotný Nicolas Sarkozy. Pisateľ prejavov francúzskeho prezidenta. Len výpočet týchto slov je svojím spôsobom rovnakou mierou mätúci ako vysvetľujúci. Francúzsky prezident nemôže mať niekoľko kompetentných top priorít.
Veľa z prezidentových prejavov o európskej menovej politike, konkurencieschopnosti a obchodnej politike jeho partneri odmietajú. Na druhej strane jasnejšou sa stáva jeho domáca ekonomická agenda. Zodpovedá to tak spôsobu, ako aj postupnosti. Signalizujú to aj niektoré z posledných prejavov, zameraných práve na vysvetľovanie spôsobu, ako zabezpečiť "nový sociálny kontrakt" v oblasti pracovných miest a "kultúrnej revolúcie" vo verejnom sektore. Veľká časť kontraktu obsahuje zdravé myšlienky. Teraz prichádza čas jeho naplnenia. Sarkozy počíta vo svojich úvahách s tým, že takmer každý musí priniesť určitú osobnú obeť na dosiahnutie spoločného cieľa. Zrušiť by sa mali špeciálne privilégiá verejného sektora, zamestnanci by mali odchádzať do dôchodku neskôr, potrebná je väčšia flexibilita pracovného trhu, značný dôraz smeruje do oblasti administrovania nezamestnanosti uprednostňujúceho akceptovanie práce a stratu výhod. Bez zrušenia 35-hodinového pracovného týždňa by Sarkozyho spomenuté úvahy boli irelevantné. Je to v postate odkaz pre tých, ktorí sú ochotní pracovať tvrdšie, môžu si potom vychutnávať viac z ovocia svojej práce. Sarkozy avizuje obrat zo stavu francúzskej "chudoby a impotencie" k spoľahlivejšej a finančne prosperujúcej spoločnosti. V súčasnosti sa však štát snaží realizovať príliš veľa vecí naraz a niektoré z nich robí aj zle. Aj tu platí známe: menej býva často viac.
Azda je to aj meradlo vážnosti Sarkozyho zámeru - provokovať v súčasnosti jeho prvú skutočnú opozíciu. Odborári hrozia celonárodným štrajkom, plánovaným na 17. októbra. Sarkozy prisľúbil intenzívne rokovania, no určitá konfrontácia je napriek tomu zrejme na obzore.
To, či je Sarkozy politicky tak rozhodný, ako je výrečný, otestuje aj v súčasnosti predložený vládny návrh rozpočtu na rok 2008. Prvý rozpočet prezidentovania Nicolasa Sarkozyho predstavuje dodržanie francúzskeho úsilia o úpravu verejného deficitu a dlhu kvôli protestom partnerov z eurozóny, ktorí žiadajú dodržanie sľubov daných ešte predchádzajúcou parížskou vládou.
Rozpočet potvrdzuje zastavenie fiškálnej konsolidácie, aj keď premiér Fran#231#ois Fillon upozorňoval, že Francúzsko bolo v bankrote a jeho financie boli v "kritickom stave".
Verejné financie sú v reálnych údajoch zmrazené. Rozpočet poznačuje najviac daňový škrt 9 miliárd eur, teda položka, ktorá bola súčasťou predvolebných sľubov a v lete dostala zákonnú formu. Zahrňuje však 5,1 miliardy eur vyňatých z dane na nadčasy a sociálne dávky. To by azda mali byť jediné opatrenia v rozpočte, ktoré navrhujú štrukturálne reformy.
Sarkozy sa vyjadril, že zámerom rozpočtu je "zaplatiť prácu na zvýšenie bohatstva a rastu". V skutočnosti vysiela vláda rozporný odkaz. Na jednej strane deklaruje prísnosť, na druhej strane je možné považovať predložený rozpočet za zastavenie sa na ceste ku konsolidácii. Vláda sa pritom spolieha na ambíciu dosiahnuť v budúcom roku ekonomický rast 2,5 percenta a udržať deficit na rovnakej úrovni 41,7 miliardy eur. Je to teda len malý posun v súvislosti s porovnaním tohtoročného očakávaného prekročenia výdavkov 300 miliónov eur. Predpokladá sa 2,3-percentný deficit verejných financií na rok 2008, čo je nepatrný pokles s tohtoročným očakávaným 2,4 percenta. Dlh Francúzska zostane do roku 2009 okolo 64 percent HDP.
Francúzsko už o dva roky odložilo svoj sľub partnerom v EÚ - do roku 2012 dosiahnuť nulový rozpočtový deficit. Splnenie tohto záväzku sa javí splniteľné podmienením najmenej 2,5 percenta ekonomického rastu.
Vláda uvažuje s predajom akcií vo francúzskom priemysle, podľa podmienok na trhu, v hodnote asi 5 miliárd eur.
Premiér Fillon si navyše stanovil ambiciózny cieľ: zmazať dôchodkový deficit v sociálnom systéme už do roku 2012, namiesto do roku 2020.
Rozpočet Francúzska na rok 2008 obsahuje veľa rozporností a nesúvislostí.
Sarkozy je napriek tomu rozhodnutý udržať si priestor na manévrovanie, aby mohol presadiť sporné sociálne a pracovné reformy liberalizáciou niektorých služieb, povolaní a výrobného trhu. Napriek nesmelej, zatiaľ ojedinelej kritike, všetky vládne rozhodnutia vychádzajú z Elyzejského paláca.
Francúzsko sa mení.
citát: Odkedy sa hyperaktívny Sarko vrátil z hektickej dovolenky, zjavne bol pripravený na konfrontáciu s každou výzvou vo Francúzsku, v Európe a vo svete, sľubujúc rýchle zmeny v zahraničnej politike, ekonomike, školstve, poľnohospodárstve, na pracovnom trhu a vo verejnom sektore.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik