Životné poisťovne sa snažia presvedčiť čoraz väčší okruh obyvateľov Slovenska, aby sa poistili pre prípad životného nešťastia, dožitia určitého veku, úrazu alebo jednoducho ako rezervu, ktorá pomôže v ťažkých osobných situáciách. Ide v zásade vždy o dlhodobý vzťah medzi klientom a bankou, nezriedka plánovaný na desať, dvadsať rokov. Samotný poistenec si vie sotva uvedomiť, akú kúpnu silu bude mať vyplatená poistná suma pri ukončení zmluvného vzťahu s poisťovňou. Hoci počet poistených obyvateľov krajiny stúpa z roka na rok, vidia odborníci ešte veľký priestor pre získavanie podielov na poistnom trhu. Dôvodom je neporovnateľne nižší počet poistencov na počet obyvateľov v porovnaní s vyspelými západnými krajinami. Nedôvera obyvateľov pri uzatváraní životných poistiek v minulosti bola ovplyvnená hlavne inflačnými a devalvačnými očakávaniami v dlhodobom časovom rade. Toto riziko v súvislosti s prípravou krajiny na vstup do Európskej únie ustupuje do úzadia. Nerozhodným obyvateľom Slovenska, o ktorých prejavujú záujem životné poisťovne, však prekážajú aj ďalšie nemenej významné skutočnosti.
Prvou bariérou je nemožnosť odpočítať zaplatené poistné z daňového základu u fyzických osôb, čím je životné poistenie znevýhodňované oproti doplnkovému dôchodkovému poisteniu. Nová legislatíva by mala podobne ako v Českej republike zrovnoprávniť poistenia na život s dôchodkovým pripoistením.
Druhou nevýhodou je zdaňovanie príjmu z poistného plnenia pri dožití určitého veku podľa § 8, ods. 1e (príjmy z kapitálového majetku). Daňovým základom v tomto prípade je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu podľa § 10, ods. 3a. Rozmenené na drobné to znamená, že pri výplate napr. 500-tisícového poistného pri dožití veku 65 rokov a zaplatení poistného za obdobie 20 rokov vo výške 300-tisíc, podlieha rozdiel vo výške 200-tisíc progresívnej dani z príjmu podľa tabuľky. Čerstvý dôchodca je v takomto prípade odmenený zo strany štátu zvýšením daňového základu pri ročnom zúčtovaní dane z príjmu. Ak má navyše poistenec tú smolu, že výplatu mu životná poisťovňa poukáže v závere kalendárneho roka, keď ešte poberal riadnu mzdu za vykonávanú prácu a mal z nej príjem po odpočítaní odvodov a nezdaniteľného minima napr. 240-tisíc, spadne do daňového pásma 35 %. Odmena štátu v podobe vyrubenia dane zo sumy 200-tisíc bude predstavovať pre peňaženku poistenca až 70-tisíc korún!!! daní navyše. Ide o naozaj zaujímavú "štátnu podporu" tých, ktorí si dlhodobo šetrili na staré kolená a nespoliehali sa na chudorľavé starobné dôchodky.
V kontraste s týmito údajmi sú poznatky zo susedného Rakúska. U nich sú plnenia zo životných poistiek trvajúcich aspoň desať rokov oslobodené od akýchkoľvek daní, t. j. poistenec neplatí zrážkovú daň z výnosov ani daň z príjmu z kapitálového majetku. Slovensko má pre zodpovedných občanov, ktorí myslia na budúcnosť, bohužiaľ, pripravenú iba natiahnutú ruku daňového úradu...
StoryEditor