O vývoji americkej ekonomiky sa toho už napísalo veľa, ale nad jej budúcnosťou stále visia veľké otázniky. Dôvodom je najmä rekordný rast zadlženosti na málo presvedčivé údaje o udržateľnosti súčasného oživenia.
Revízia údajov o vývoji amerického HDP nepriniesla výrazne odlišné výsledky ako očakávania trhu, hoci spresnené údaje sú mierne horšie ako prvotne zverejnené fakty. Tretí štvrťrok tak znamenal pre Ameriku nárast HDP o 2,9% a nie 3,5% ako ukázali prvé údaje. Naďalej platí, že najdôležitejšia časť HDP - súkromná spotreba domácností - stúpla o 2,9% v porovnaní s rastom 3,4% na medzištvrťročnej, anualizovanej báze. Podpora spotreby prostredníctvom šrotovného či daňových úľav pri kúpe bývania zohrali najdôležitejšiu úlohu. Ak by sme výdavky spotrebiteľov porovnali s tretím štvrťrokom minulého roka, ostali by nezmenené, resp. nominálne o pár miliárd dolárov nižšie.
Novinkou vo zverejnených údajoch je výraznejší nárast ziskovosti podnikov. Zisk amerických korporácií sa v treťom štvrťroku v porovnaní s predchádzajúcim zvýšil o 130 miliárd dolárov, pričom finančné korporácie si polepšili o 97 miliárd. Ak by sme ziskovosť firiem porovnali s rovnakým obdobím minulého roka, zisk všetkých podnikov by bol celkovo o 98 milárd dolárov nižší, len finančné spoločnosti si polepšili o 73,5 miliardy dolárov. Ziskovosť amerických korporácií zodpovedá 9,5% amerického HDP, viac ako dlhodobý priemer na úrovni 8,9% HDP (priemer zisku korporácií na HDP na štvrťročnej báze od roku 1959). Finančný sektor, jadro súčasnej nelichotivej ekonomickej situácie a zároveň najväčší odberateľ pomoci vlády, je teda opätovne v zisku. Nárast ziskovosti amerických korporácií je však dobrou správou, pretože firmy dokážu generovať fondy potrebné na ďalší rozvoj a rast. Problémom však ostáva to, že súčasný zisk je „vykúpený" minulým dlhom, dlhom na splátky.
Cena za podporu finančného sektora v USA je astronomická. Objem celkovo odpísanej straty a zníženia kapitálu finančných inštitúcií dosahuje celosvetovo približne 3,2 bilióna amerických dolárov, pričom americké finančné istitúcie sa podieľajú na celkových odpisoch zhruba 60%. Štedrú vládnu podporu navyše doplnila americká centrálna banka, ktorá pokračuje v skupovaní cenných papierov z bilancie bánk a dodáva tak ďalšie a ďalšie peniaze na trh.
Výsledkom týchto krokov je nárast deficitu americkej vlády a celkového dlhu Američanov. Súčasné nastavenie úrokových sadzieb v USA a vo svete je z tohoto pohľadu priaznivé, úroky sú blízke nule a po istý čas ešte na týchto úrovniach ostanú. Čas splácať dlhy však určite príde a budú to krušné časy pre celú americkú spoločnosť. Miera úspor amerických domácností dlhodobo klesá a v tejto dekáde dosahuje necelé 3%. Pre porovnanie: v sedemdesiatych rokoch dosahovala miera úspor 9,6% a v osemdesiatych rokoch 8,6%. V súčasnosti miera úspor mierne prevyšuje svoj dekádny priemer, ale celkový dlh amerických domácností predstavuje bremeno veľkosti takmer 97% amerického HDP.
K celkovému bremenu treba prirátať deficit vlády, ktorý len v tomto roku presiahne 12% HDP. Sľub vyplatiť požičané peniaze aj s úrokmi však neustále rástol a len v budúcom roku bude americká administratíva splácať dlhopisy v celkovom objeme 2 bilióny amerických dolárov, čo predstavuje ďalších zhruba 14% HDP. Celkový objem emitovaných dlhopisov americkej vlády v súčasnosti prevyšuje 7 biliónov amerických dolárov, pričom ich splatnosť sa tiahne od súčasnosti na 30 rokov dopredu. Celkový dlh verejného sektora v USA predstavoval na konci roka 2008 viac ako 74% HDP, pričom je jasné, že s nízkym tempom rastu americkej ekonomiky sa bude jeho váha zvyšovať. Úrokové náklady financovania dlhu preto budú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu v štruktúre výdavkov americkej vlády. Hlavnou úlohou súčasnej a budúcej administratívy bude vyriešiť otázku zníženia deficitov a dlhu. Brzdou hospodárskeho rastu je vysoká zadĺženosť domácností, ktorých bohatstvo sa stráca s klesajúcim trhom nehnuteľností a akcií, pričom vyhliadky na trhu práce sú taktiež neisté. Navyše, americkí daňoví poplatníci budú zaťažení enormným nárastom dlhu, keďže vláda zvyšuje posledné dva roky celkový dlh dvojciferným tempom. V horizonte najbližších rokov verejný rozpočet zaťažia ešte aj výdavky spojené s odchodom generácie povojnových „baby-boomers" do dôchodku.
Záujem o kúpu amerického dlhu je zatiaľ v globálnom meradle vysoký. Sprievodným javom prebiehajúcej krízy totiž je, že investori nakupujú práve americký dlh, ktorý je považovaný za jeden z najbezpečnejších prístavov v čase turbulencií na finančných trhoch. V medzinárodnom meradle však podobnú, ak nie ešte väčšiu, mieru nárastu dlhu zaznamenali aj ostatné vyspelé krajiny ako Veľká Británia, Nemecko či Japonsko.
S obnovou hospodárskeho rastu vo svete sa do pozornosti investorov dostanú aj iné, alternatívne investície ako korporátny dlh alebo akcie, čo odoberie lesk americkému vládnemu dlhu a cena za jeho prefinancovanie stúpne. Nárast priemernej ceny financovania dlhu o jedno percento bude predstavovať zvýšenie výdavkov o 80 miliárd dolárov, čo je zhruba dnešná suma výdavkov ministerstva energetiky a školstva dohromady.
Rast Ameriky je dobrou správou pre Američanov, aj pre celý svet. Cesta z dna ekonomického cyklu však bude sprevádzaná enormnými nákladmi na splatenie dlhu. Dvojitá daň vykúpenia dlhov ďalšími dlhmi bude olovenou guľou na nohe americkej ekonomiky.
Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS CAPITAL |