Nerovnováha dvoch faktorov, veľkosti dlhu a kúpyschopnosti peňazí, v konečnom dôsledku vedie k vážnej nerovnováhe všetkých, alebo takmer všetkých ekonomických premenných. To sú slová amerického ekonóma Irvinga Fishera (1867 -- 1947) z jeho klasickej štúdie z roku 1933, ktorá bola venovaná teoretickému zdôvodneniu ekonomických depresií. Týkala sa najmä USA. Táto veta je aktuálna aj dnes. Môže slúžiť na opis stavu v ekonomike Európy, ale aj celého sveta. Za posledný polrok sa objavilo niekoľko správ o znižovaní cien v ekonomikách rôznych krajín sveta, ktoré sa označuje pojmom deflácia. Aké sú mechanizmy tohto javu a čím je spôsobený?
Najpodstatnejším faktorom, ktorý dnes určuje stav ekonomiky, je zníženie cien. Ich veľkosť však nedosiahla stav v čase "veľkej depresie". Vtedy ceny klesli o štvrtinu.
Čo vedie k znižovaniu cien? Odpoveď na otázku je jednoduchá. Rast nezamestnanosti. Ten, kto stratil prácu, alebo ten, kto sa obáva, že ju stratí, si bude odkladať každé euro na horšie časy. Keď nie je dopyt, podniky zmrazujú investície a znižujú objednávky. Následne znižujú nielen svoje náklady, ale aj ceny. Vtedy sa dostaneme do fázy, ktorej sa ekonómovia boja ako čert svätenej vody. Ak si spotrebitelia čo i len trochu všimnú, že ceny sa skutočne znižujú, odložia nákupy v nádeji, že tovary zlacnejú ešte viac.
Vtedy sa na horizonte objavuje slovo deflácia. Aký je rozdiel medzi infláciou, dezinfláciou a defláciou? Inflácia znamená stabilný rast cien v ekonomike. Nie je to rast cien len niektorých tovarov, ale celkový proces. Inflácia sa podporuje očakávaniami. Keď firmy a zamestnanci očakávajú rast cien a týmto smerom korigujú nielen ceny, ale aj mzdy.
Naopak, deflácia je stabilným znížením celkovej úrovne cien v ekonomike. Ak klesajú ceny len niektorých tovarov, nie je to deflácia. Cena niektorých tovarov klesá v dôsledku technického pokroku.
Dezinflácia je zníženie úrovne inflácie alebo dočasné zníženie celkovej úrovne cien v ekonomike. Napríklad ak sa tempo inflácie zmenší o 3 % na 1 %, je to dezinflácia. Ak sa úroveň inflácie a dezinflácie dostáva do zápornej roviny, teda je mínus 1 %, znamená to, že ide o defláciu.
Deflácia môže vyvolať deflačnú špirálu. Je to proces, v ktorom pád cien a slabý vnútorný dopyt sa vzájomne provokujú alebo sa vzájomne vyvolávajú. Existujú tri mechanizmy, ktoré vyvolávajú deflačnú špirálu.
Keď domácnosti očakávajú stabilné zníženie cien, odkladajú nákupy tovarov dlhodobej spotreby (na Slovensku vyrábané automobily a domáce spotrebiče). Tým vyvolávajú zníženie agregátneho (celkového) dopytu. Podniky následne očakávajú slabý dopyt a zníženie tržieb, zmenšujú výrobu, znižujú dopyt po pracovnej sile. To vedie k rastu nezamestnanosti, zníženiu úrovne miezd a k poklesu množstva peňazí, ktoré majú domácnosti k dispozícii.
Druhý mechanizmus opísal práve Irving Fisher, ktorý prišiel s teóriou "dlhovej deflácie". Deflácia automaticky zvyšuje reálnu cenu dlhov, ktorá sa neindexuje so zohľadnením úrovne cien (s poklesom). To zhoršuje situáciu dlžníkov, ktorí obmedzujú investície a môžu zbankrotovať. Rast zadlženosti domácností privedie k zväčšeniu úspor, ktoré cestou sebareprodukujúceho mechanizmu udržujú znižovanie dopytu. Následne negatívne vyhliadky firiem nútia banky sprísniť úverové štandardy, čo znižuje dostupnosť úverových zdrojov. To znamená, že deflácia začína podporovať úverovú krízu.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca