Výsledky volieb až takým prekvapením nie sú. Prvá otázka - či negatívna a konfrontačná kampaň dokáže Smeru vrátiť voličov - sa potvrdila. Smer, ktorý za pol roka stratil 10 percent, prilákal na kampani polovicu stratených voličov naspäť. Natoľko úspešne, že okrem HZDS, ktorého koniec sa dal čakať, takmer stiahol pod čiaru ponoru aj SNS, ktorá sa síce v súlade s prognózami do parlamentu dostala, ale na prekvapenie veľmi tesne. Rozdiel medzi malým a veľkým prekvapením volieb je niekedy 0,07 percenta... SDKÚ dostala, čo jej pripisovali prieskumy, KDH obhájilo minulý výsledok, ale neprekvapilo.
Druhou otázkou volieb bola pozícia SaS. Tá zastavila rast a ďalších voličov už SDKÚ ani Smeru nezobrala, obhájila však preferencie, čo iste úspechom je. Zaujímavá bude analýza techniky, ako sa štyria členovia občianskeho združenia "Obyčajní ľudia" na jej kandidátke prekrúžkovali na popredné miesta.
Veľké prekvapenie sa však predsa len konalo: Skutočným a nečakaným je voľba maďarskej menšiny. Väčšina analytikov (vrátane autora článku) predpokladala, že vo vypätej nacionalistickej atmosfére sa maďarská menšina primkne k SMK, výrazne podporovanej z Budapešti. Nestalo sa tak. Kým prieskumy delili Maďarov na dve tretiny v prospech SMK a tretinu v prospech Mostu, skutočné výsledky sú výrazne iné. Podľa výsledkov minulých volieb a na základe demografických trendov sa dá odhadnúť, že kým SMK volilo okolo 110-tisíc Maďarov, Most približne 150-tisíc.
Médiá špekulujú, kde spravila SMK či Budapešť chybu, avšak uniká jeden podstatný fakt - pred maďarských voličov bola postavená možnosť voľby konfrontačnej politiky napojenej na Budapešť, alebo kooperatívnej, spolupracujúcej so slovenskými partnermi. Slovenskí Maďari si vybrali tú druhú. Kritická väčšina sa jednoznačne vyjadrila, že nechce konfrontačnú politiku, ani dirigizmus Budapešti. Je to dôležitý príspevok do debát o lojalite maďarskej menšiny a tiež jednoznačný signál na zrušenie zákona zakazujúceho dvojité občianstvo (navyše pravdepodobne protiústavného), ktorého jediným "prínosom" je aj tak len komplikovanie života desaťtisícom Slovákov s dvojitým občianstvom.
Most volilo aj odhadom 55-tisíc Slovákov, ktorí ho volili sčasti ako "najmenšie zlo", čiastočne ako racionálne rozhodnutie podporiť nutnú súčasť budúcej pravicovej koalície. Volili však etnicky a do parlamentu tak nečakane prekrúžkovali predstaviteľov OKS. Slováci tak tvoria polovicu poslaneckého klubu Mostu. OKS, ktorá má dlhodobo preferencie blízko nule, môže za svoj úspech ďakovať tejto konštelácii voličov. Akékoľvek povolebné požiadavky OKS smerom k Mostu by preto boli neadekvátnym posúdením reality.
Otázkami stále zostávajú budúca stratégia a stabilita novej vlády. Obidve sa dajú interpretovať cez prítomnosť veľmi silného Smeru v opozícii. Koalícia sa bude musieť vyvarovať sociálnych experimentov typu obvodový bonus. Podobne si nebude môcť dovoliť výraznú redukciu sociálnych výdavkov či školné. Sústrediť sa teda bude musieť najmä na mobilizáciu zdrojov obmedzením korupcie a zvýšením efektivity.
Stabilita budúcej vlády sa rozhodne nedá predpokladať na úrovni terajšej. Príčinou mimoriadnej stability súčasnej vlády však bola priorita finančných záujmov u partnerov, programové a personálne otázky hrali podružnú rolu. V budúcej koalícii sa väčšie programové rozpory a problémy predpokladať dajú. Ktorýkoľvek poslanec si však dobre rozmyslí, čo spraví - za chrbtom bude čakať 35-percentný Smer.
Isté otázky vyvolávajú práve nominanti OKS, ako aj spomínaní Obyčajní ľudia. Je však nepravdepodobné, že by títo boli zdrojom nestability vládnej koalície ako celku. OKS sú dlhodobo konzistentní politici a Obyčajní ľudia deklarovali veľmi zreteľné postoje. Môžu však byť zdrojom faktického prerozdelenia reálnych síl v koalícii - štyria de facto konzervatívci z kandidátky liberálnej SaS budú podporovať skôr líniu KDH.
Martin Kugla, politológ