Za normálnych okolností by odhalenie sochy kráľa Štefana na území Slovenska nemalo vyvolať osobitnú pozornosť, i keď by sa ho zúčastnili obaja prezidenti, čo by som predpokladal. V slovensko-maďarských vzťahoch však zatiaľ normálna situácia nikdy nepanovala a je dosť pravdepodobné, že nebude panovať ani v najbližšom období a osobitne po voľbách v oboch krajinách, ak s tým niečo spoločne neurobíme. Tie v Maďarsku zrejme mimoriadne posilnia pozície extrémistov a nacionalistov, ako už ukázali voľby do europarlamentu, a slotovci sa u nás hrubým nacionalizmom budú tiež snažiť o maximum hlasov v nádeji, že im to umožní účasť vo vláde, aby mohli pokračovať v bašovaní s eurofondmi, emisiami a nástenkovými tendrami.
K tomuto nedobrému vývoju doposiaľ prispievala aj politika prezidenta Sólyoma, ktorý v praxi presadzuje pozíciu zahraničnopolitického ideológa FIDESZ-u Németha, že "Maďarsko susedí samo zo sebou", okrem iného tým, že sa už roky snaží osláviť štátny sviatok Maďarska výjazdom medzi Maďarov na území susedných suverénnych krajín, ktoré kedysi patrili pod Veľké Uhorsko. Koná teda spôsobom, ktorý mi naozaj pripomína Balkán a jeho tragické obdobie 90. rokov, keď Miloševič a iní veľkosrbskí politici navštevovali oblasti, obývané Srbmi a podnecovali nacionalistické vášne, ktoré napokon priviedli k vojenským zverstvám a utrpeniu všetkých. Zároveň prezident Sólyom svojimi jednostrannými, tzv. súkromnými návštevami hrubo porušuje základné diplomatické pravidlá a zvyklosti, na čo premiér Fico dôrazne upozornil už v roku 2007. Tieto normy sa pritom používajú v medzištátnych vzťahoch práve preto, aby sa predišlo nedorozumeniam a prípadným konfliktom. Ich nerešpektovanie v situácii, ktorá dlhodobo panuje vo vzťahoch našich dvoch krajín, je krajne nezodpovedné a nebezpečné. Ak už vládna Budapešť nemá sama dosť politickej odvahy či vplyvu toto prezidentovi Sólyomovi vysvetliť, mohla by požiadať o pomoc partnerov pána prezidenta, ktorí sami trvalo preukazujú štátnickú rozvážnosť vo vzťahu k susedom, ako napríklad kancelárka Merkelová. Veď práve spolupráca dvoch prezidentov a ich štátnická múdrosť by mohla vytvoriť bariéru snahám maďarských a slovenských nacionalistov, ktorí sa budú neustále snažiť o politickú konfrontáciu v medzištátnych vzťahoch a budú k tomu manipulovať aj situáciu slovenských občanov maďarskej národnosti. K tomu by nebolo treba veľa - len politika spoločných pozitívnych krokov, dodržiavanie medzinárodných zvyklostí a, pravda, niekedy aj prekonanie samých seba, čo nijako neznamená ústup od princípov a starostlivosti o národné záujmy Slovákov či Maďarov, kdekoľvek žijú. Tým by vytvorili politickú pôdu a azda podnietili obe povolebné vlády, aby konečne začali reálny dialóg na všetkých úrovniach práve o najzložitejších otázkach - na základe snahy o vzájomné pochopenie a porozumenie aspoň v niečom. Je tiež povinnosťou občianskej a politickej spoločnosti a jej predstaviteľov na všetkých úrovniach, aby sme nedovolili nezodpovedným politikom prilievať olej do ohňa. Zatiaľ sa obyvatelia nenechali vyprovokovať a extrémisti ostávajú dostatočne osamotení. Napokon dúfam, že si z tohto incidentu zoberie poučenie aj novovzniknutá strana Most-Híd a jej predstavitelia, pôsobiaci v rôznych funkciách na juhu Slovenska. Dôsledky neuváženého konania primátora Komárna pána Bastrnáka len potvrdili zhubnosť snáh o stavanie mostu len od Maďarov k Maďarom. Ako postaviť most aj k Slovákom, by azda mohol poradiť jej podpredseda Rudolf Chmel. Inak táto strana len pôjde v provokačných a konfrontačných šľapajach Csákyho a Duraya z ostatných rokov a bude faktorom nie spolupráce, ale rozporov. Tých však už máme dosť aj bez nej.
Ján Kubiš, bývalý minister zahraničných vecí

