Práve sme svedkami módnej vlny populárnej ekonómie: kníh, článkov, blogov a verejných prednášok, ktoré pozorne sleduje široká verejnosť. Nedávno som sa na výročnom stretnutí Americkej ekonomickej asociácie zúčastnil panelovej diskusie práve o tomto fenoméne. Z diskusie vyplynul zreteľný paradox: boom populárnej ekonómie prichádza v čase, keď široká verejnosť podľa všetkého stratila dôveru v profesionálnych ekonómov, pretože takmer nikomu sa nepodarilo predpovedať súčasnú hospodársku krízu, alebo pred ňou aspoň varovať.
Ľudí naučila kríza čítať
Prečo si teda verejnosť kupuje čoraz viac kníh od profesionálnych ekonómov? Najzaujímavejším vysvetlením, ktoré som počul, bolo, že ekonómia začala byť pútavejšia, pretože už nebudí dojem uzavretej disciplíny. Nie je zábavné čítať knihu alebo článok, kde sa tvrdí, že ekonomické prognózy treba radšej prenechať počítačovým modelom, na pochopenie ktorých by ste vy, obyčajný čitateľ, potrebovali doktorát.
A verejnosť má vlastne pravdu: Hoci sa tieto modely opierajú o vedecký základ, môžu sa veľmi mýliť. Občas treba vypnúť autopilota a začať rozmýšľať, a keď nastane kríza, využiť čo najlepšie ľudský rozum.
Študovaní zlyhali
Všetci účastníci diskusie nejakým spôsobom deklarovali, že populárna ekonómia napomáha výmenu názorov medzi špecializovanými ekonómami a širšou verejnosťou - dialógu, ktorý nikdy nemal väčší význam ako dnes. Napokon, väčšina ekonómov prehliadla nástup krízy aj preto, že nevenovali pozornosť tomu, čo ľudia v reálnom svete robia a čo si myslia.
Úspešná populárna ekonómia vyžaduje, aby čitateľ alebo poslucháč nejako spolupracoval. To, samozrejme, znamená, že ekonómovia musia byť ochotní zaradiť do výkladu nové a originálne teórie, ktoré sa ešte medzi profesionálnymi špecialistami nestali všeobecne prijímanou doktrínou.
Donedávna sa mnohí ekonómovia zdráhali napísať populárno-náučnú knihu. Isteže, pri posudzovaní kandidáta na profesorskú definitívu či povýšenie by takáto kniha nebola priaznivou skutočnosťou. Argumentovali by, že ak neobsahuje vzorce ani štatistické prehľady, nie je serióznou prácou hodnou akademickej pozornosti.
Predstavte si napríklad, ako by lekárska obec pozerala na jedného zo svojich členov, ktorý by širokej verejnosti odporúčal terapiu, ktorá ešte neprešla kontrolou príslušných úradov.
Profesionálni zdravotníci vedia, ako často sa aj v prípade zdanlivo sľubnej terapie po dôkladnom preverení ukáže, že nefunguje, alebo že je dokonca škodlivá. Existuje rigorózny postup vedeckého prieskumu navrhovaných nových liečebných postupov, spojený s odbornými časopismi, ktoré dohliadajú na vysoké bádateľské štandardy. Obchádzať tento proces a propagovať nové, neotestované nápady širokej verejnosti je neprofesionálne.
Počas rokov pred prepuknutím súčasnej finančnej krízy sa ekonómovia začali na seba a svoju profesiu pozerať z podobného uhla, povzbudzovaní výskumnými trendmi. Keď napríklad po roku 1960 Chicagská univerzita začala pomocou počítača Univac generovať magnetickú pásku so systematickými informáciami o miliónoch cien akcií, prevládol názor, že značná časť vedeckého skúmania vlastností cien akcií potvrdzuje "hypotézu efektívnych trhov“.
Myslelo sa, že konkurenčné sily, z ktorých vyrastajú akciové burzy, tlačia ceny všetkých cenných papierov k ich najzákladnejším hodnotám. Všetky modely obchodovania, ktoré sa nezakladali na tejto hypotéze, boli označované za omyl alebo rovno za podvod. Veda zvíťazila nad burzovými zasvätencami - teda aspoň to tak vyzeralo.
Modely nad životom
Finančná kríza zasadila dôvere vo vedeckú ekonómiu smrteľný úder. Modely občas doslova uvádzali, že ku kríze takéhoto rozsahu ani dôjsť nemôže.
Inými slovami, ekonomická obec dostatočne nezohľadnila ľudskú zložku ekonomiky, tú zložku, ktorú nemožno redukovať na matematickú analýzu.
Relatívne malá skupinka profesionálnych ekonómov, ktorí pred krízou varovali, boli, zdá sa, ľudia, ktorí nielenže čítali odbornú vedeckú literatúru, ale tiež dávali priestor osobným úvahám: intuitívnym porovnávaním s historickými udalosťami, úsudkom o špekulatívnom obchodovaní, cenových bublinách a stabilite dôvery, hodnotením morálnych zámerov ekonomických aktérov a dojmov vyvolaným spokojnosťou, ktorá uspávala strážnych psov.
Ekonómia je v mnohých ohľadoch veda a práca našich akademikov a ich počítačových modelov má naozajstný význam. Ekonóm Edwin R. A. Seligman však už v roku 1889 povedal: "Ekonómia je veda spoločenská, veda etická, a teda historická... Nie je to veda prírodná, a preto nie je exaktná ani rýdzo abstraktná.“
Pre mňa a určite aj pre ostatných účastníkov panelovej diskusie platí, že súčasťou práce s neexaktnými aspektmi ekonómie je poctivo sa prihovárať širšej verejnosti, pozerať si z očí do očí, čítať elektronickú poštu a potom si spytovať svedomie pri určovaní, či moja z najmilších teórií má skutočne blízko k pravde.
Ekonóm
Robert J. Shiller. Autor je profesor ekonómie na Yaleovej univerzite a hlavný ekonóm spoločnosti MacroMarkets LLC. Je spoluautorom knihy Animal Spirits (Životný elán).