Die Welt
Na listine "spojencov", ktorú vo Washingtone predložil americký minister zahraničia Colin Powell, sú prominentne zastúpené krajiny východnej Európy. Do vojny proti Saddámovi Husajnovi chcú tiahnuť pobaltské krajiny, Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, ČR a Maďarsko. Aj keď "Novoeurópania" poslali do oblasti Perzského zálivu aspoň vysoko špecializovaných vojakov, už z hľadiska počtu ich možno považovať skôr za "ľahké váhy." Pre Washington má význam viac morálna podpora a skutočnosť, že postkomunistické krajiny dodržali svoje slovo. Problémom zostáva, že aj vo východnej Európe čoraz viac ľudí vojnové ťaženie odmieta. Táto skutočnosť môže mať pre tú-ktorú vládu vážne dôsledky. Slovensko sa kvôli irackej otázke možno pohráva so svojím členstvom v NATO, aj keď ho chce svojou aktívnou účasťou na najnovšej bojovej operácii zdôrazniť. (Bushova nová Európa, Hans-Jörg Schmidt, 20. 3.)
Nezavisimaja gazeta
Pre Rusko je vojna v Iraku veľmi vážna. Ide o nové rozdelenie sveta, o osudovú otázku: aké miesto v tomto svete zaujme naša krajina. Pre nás sú dôležité predovšetkým ekonomické súvislosti. Pokles cien ropy by spôsobil veľkú sociálno-politickú krízu. Naopak, účasť v povojnovom Iraku by dal Rusku šancu na dynamickejší rozvoj. Rusko môže krízou v Iraku získať ale aj veľa stratiť. (Vojna nebýva cudzia, Boris Nemcov, 20. 3.)
Washington Post
Zatiaľ čo sa odohral prvý americký útok v Iraku, prezident krajine oznámil, že sa začína "rozsiahla a intenzívna kampaň" proti Saddámovi Husajnovi. Vojenskí experti z Pentagónu i mimo neho sú si istí, že spojenecké vzdušné a pozemné sily môžu premôcť Saddámovu obranu a niektorí dokonca veria, že víťazstvo príde rýchlo a obetí bude málo. V to dúfame aj my. No ako prezident Bush správne uplynulú noc varoval, vojna môže byť "dlhšia a náročnejšia než podaktorí predpovedajú". (Prvý úder, editorial, 20. 3.)
StoryEditor