Potrebujeme sa učiť od krajín, ktoré evidentne postupovali správne. A v čele ich zoznamu figuruje náš severný sused. Momentálne je Kanada veľmi dôležitým vzorom. Áno, ja viem, Kanada má byť predsa fádna.
Ja som však vždy pokladal Kanadu za fascinujúcu, a to práve preto, že sa Spojeným štátom podobá v mnohých smeroch, nie však vo všetkých. Ide o to, že kedykoľvek sa kanadské a americké skúsenosti odlišujú, je veľmi pravdepodobné, že za touto odlišnosťou nestoja rozdiely v kultúre alebo ekonomickej štruktúre, ale rozdiely politické. A navyše, v prípade bankovníctva je nudnosť dobrá.
Najprv trochu omáčky. V uplynulom desaťročí sa Spojené štáty a Kanada pohybovali v rovnakom globálnom prostredí. Oba štáty čelili rovnakému prívalu lacného tovaru a lacných peňazí z Ázie.
Ekonómovia oboch krajín radostne oznamovali, že éra ťažkých recesií je na konci. Akonáhle sa však veci začali rúcať, dôsledky sa v oboch krajinách značne líšili.
V Spojených štátoch prudko vzrástol počet prepadnutých hypoték, niektoré veľké finančné inštitúcie skrachovali a ďalšie prežili len vďaka obrovským vládnym sanáciám. V Kanade sa však nič z toho nestalo. Čo robili Kanaďania inak?
Víťazstvo fádnosti
Kanadské skúsenosti akoby potvrdzovali názor ľudí, ako je Elizabeth Warrenová, predsedníčka Kongresovej komisie pre dohľad nad záchranou bánk, ktorí pripisujú veľkú časť viny za krízu neschopnosti ochrániť spotrebiteľov pred klamnými pôžičkami.
Kanada má nezávislú Finančnú spotrebiteľskú agentúru a tvrdo obmedzuje poskytovanie podradných úverov. A predovšetkým kanadská skúsenosť zjavne podporuje tých, ktorí tvrdia, že riadiť banky bezpečne znamená riadiť ich nudne - teda obmedzovať rozsah rizík, ktoré môžu podstupovať.
Spojené štáty tiež mávali nudný bankový systém, ale deregulácia za Reaganovej éry urobila systém nebezpečne zaujímavým. Kanada oproti tomu zotrvala vo spokojnej fádnosti. Ak máme byť konkrétnejší, Kanada oveľa prísnejšie obmedzovala bankám rozsah transakcií s vypožičanými prostriedkami.
Obmedzovala aj proces sekuritizácie, keď banky vytvárajú z pohľadávok za nevyrovnanými úvermi balíky a predávajú ich ďalej - proces, ktorý mal bankám pomôcť znížiť riziko jeho rozdelenia, ale v praxi sa z neho vykľul len spôsob, ako uzatvárať čoraz väčšie stávky za peniaze iných ľudí.
Nie je pochýb o tom, že v posledných rokoch znamenali táto obmedzenia pre bankárov menej príležitostí, ako prichádzať s inteligentnými nápadmi, ako keby bola Kanada napodobila americké deregulačné zanietenia. Ukazuje sa však, že to bolo len na prospech.
Nepoučiteľná Amerika
Aké sú teda nádeje, že sa Spojené štáty z kanadského úspechu poučia?
Návrh finančnej reformy, ktorý v decembri schválila Snemovňa reprezentantov, by americký systém podstatne "zkanadizoval". Viedol by k vytvoreniu nezávislej agentúry pre finančnú ochranu spotrebiteľa, zaviedol by limity na transakcie s cudzími peniazmi a obmedzil by sekuritizáciu požiadavkou, aby si tí, čo požičiavajú, časť pôžičiek ponechávali.
Vyhliadka, že porovnateľný návrh zákona získa 60 hlasov, ktoré sú dnes v Senáte na presadenie čohokoľvek potrebné, je však pochybná. Republikáni sú zjavne odhodlaní brániť sa zubami nechtami akejkoľvek finančnej reforme - v snemovni nehlasoval za návrh ani jeden republikán - a na vážkach sú aj niektorí demokrati.
Existuje teda slušná pravdepodobnosť, že neurobíme veľa, alebo nič dôležité, aby sme predišli budúcim bankovým krízam. Nebude to však preto, že nevieme, čo robiť, hneď za humnami máme totiž žiarivý príklad, ako možno udržať bankový systém bezpečne.
Paul Krugman nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu |